Používanie antibiotík pri odstavčatách zvyšuje mieru rezistencie baktérií voči nim

Živočíšna výroba už nie je takou hrozbou

Živočíšna výroba bola donedávna veľmi kritizovaná za nadmerné používanie antibiotík nielen na liečbu, ale aj kvôli preventívnemu podávaniu týchto preparátov rozličným druhom a kategóriám hospodárskych zvierat. Od roku 2006 sa však tieto preparáty nesmú v EÚ používať z preventívnych dôvodov, ale ani ako stimulátory rastu. Aj v dôsledku tohto legislatívneho obmedzenia začína na pomyslenej miske váh prevažovať „vina“ preparátov využívaných v humánnej medicíne.

Trend poklesu spotreby antibiotík v chove HZ je jasný. Kým v roku 2014 sa v EÚ spotrebovalo priemerne 154,7 mg účinnej látky na kg živej hmotnosti, o 4 roky neskôr to bolo už len 104,8 mg/kg ž.hm. V humánnej medicíne sa v rovnakých rokoch používalo 125,3 mg, resp. 131,7 mg/kg. Ďalší rast spotreby antibiotík v humánnej medicíne zrejme nastal aj v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Najnovšie údaje o spotrebe veterinárnych antibiotík za 31 štátov Európy sú k dispozícii za rok 2021: Najviac antibiotík pre “potravinové zvieratá“ sa spotrebovalo v Španielsku (celkovo 1296 t). Slovensko bolo so svojou celkovou spotrebou 9,6 t až na 21. mieste. Celková spotreba antibiotík v štáte však nezohľadňuje počet chovaných zvierat. Pri prepočte na populáciu zvierat sa spotrebovalo najviac antibiotík na Cypre 297 mg/CPU.

Európska agentúra pre bezpečnosť potravín, Európska lieková agentúra a Európska agentúra pre kontrolu liečiv publikovali údaje, podľa ktorých rezistencia mikroorganizmov voči antibiotikám súvisí aj s intenzitou ich používania. Tri najčastejšie používané skupiny antibiotík (streptomycín, sulfonamidy a tetracyklíny) mali pomerne vysokú   prevalenciu vzoriek pozitívnych na rezistentné mikroorganizmy (47,8; 42,1 % a 52,8 %). Naopak, pri niektorých druhoch antibiotík je len 3 % miera prevalencie. Spomínané európske inštitúcie tiež uvádzajú, že až 51 % izolátov druhu Salmonela z ľudských vzoriek vykazovalo rezistenciu voči minimálne jednému bežne používanému antibiotiku a 0,5 % izolátov bolo rezistentných voči všetkým 9 bežne používaným triedam antibiotík.

Aj z vyššie spomínaných dôvodov prijala Európska únia akčný plán Jedno zdravie proti antibakteriálnej rezistencii.

Potvrdenie negatívneho vplyvu skrmovania antibiotika na dlhodobé šírenie génov rezistencie do prostredia

Na základe výsledkov realizovaného medzinárodného experimentu môžeme tvrdiť:

- skrmovanie oxytetracyklínu malo preukazný vplyv na zvýšenie prevalencie na tetracyklín rezistentnej E. coli, ako aj na prevalenciu tetA a počty kópií génov tetA a tetB,

- prevalencia génu tetA bola vo všetkých vzorkách 100 %, prevalencia génu tetB kopírovala stanovenú prevalenciu rezistentných E. coli, čo naznačuje, že pri stanovených rezistentných E. coli zabezpečoval rezistenciu predovšetkým gén tetB,

- potvrdil sa dlhodobý vplyv podávania antibiotika na selekciu rezistentných baktérií,

- nezaznamenali sme jasný vplyv skrmovania zmesi organických kyselín, cinnamaldehydu a permeabilného komplexu na redukciu sledovaných génov antibiotickej rezistencie,

- na základe našich výsledkov a podobne sa vyvíjajúcej prevalencie sa javí potenciálna korelácia medzi génmi tetB a sul1,

- v priebehu kŕmneho experimentu sme najvyššiu priemernú hmotnosť zaznamenali na 7., 15., 21. a 28. deň v skupine ošípaných kŕmených s prídavkom zmesi organických kyselín, cinnamaldehydu a permeabilného komplexu a na 56. deň v skupine ošípaných kŕmených s 10-dňovým prídavkom antibiotika oxytetracyklín.

Celý text nájdete v novembrovom vydaní Slovenského CHOVU na s.21-23.

Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.

doc. Ing. Michal Rolinec¹

Marián Dukes²

¹Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

²Slovenský CHOV

Ilustračné snímky pochádzajú z prezentácie doc. Ing. Michala Rolinca, PhD.

Príprava vzorky výkalov na extrakciu DNA.

Izolácia E. coli rezistentných na streptomycín.

Izolácia E. coli rezistentných na streptomycín.

PCR potvrdenie prítomnosti génu.