Dánsko chce kompenzovať zvýšené straty ciciakov novými chovnými cieľmi.
Dánska genetika ošípaných je považovaná za jedného zo svetových priekopníkov v plodnosti. Dánsky pôvod prasníc získal značné podiely na trhu, najmä kvôli veľkosti vrhu. Niekedy však existujú problémy s úspešným chovom veľkého počtu živo narodených prasiatok na vrh.
Straty nad 20 %
Z medzipoľnohospodárskych hodnotení z Dánska vyplýva, že straty ciciakov vrátane mŕtvo narodených dosiahli v roku 2021 vrchol na úrovni 23,4 %. V roku 2016 bola celková miera strát v pôrodnici na dánskych farmách v priemere 20,9 %. Uvádza to konzultačná a kontrolná organizácia Landbrug & Fødevarer.
S cieľom zabezpečiť vyššiu mieru prežitia prasiatok ministerstvo poľnohospodárstva a výživy v Kodani zaviedlo v roku 2022 nový cieľ chovu. Odborníci očakávajú, že táto úprava môže znížiť úmrtnosť prasiatok približne o 1 percentuálny bod ročne počas niekoľkých rokov.
Prvé úspechy
V minulom roku klesli straty ciciakov na dánskych farmách v priemere o 0,9 %. Zainteresovaní odborníci to pripisujú úspechom v dôsledku zmenených cieľov chovu. Šľachtiteľská práca sa zjavne zameriava na negatívnu koreláciu medzi konverziou krmiva a úmrtnosťou ciciakov. Vďaka dobrému priebežnému výsledku chcú výskumníci teraz pokračovať v ceste, ktorou sa vydali.
Dáni počítajú inak
Podľa Hansa Aarestrupa, výkonného riaditeľa dánskej šľachtiteľskej spoločnosti Danbred, však uvedené čísla musia byť trochu diferencované. Napríklad v Dánsku sú do štatistík zahrnuté aj mŕtvo narodené prasiatka. "Skutočné straty prasiatok po narodení sa v súčasnosti pohybujú okolo 15 %," vysvetľuje riaditeľ. Pripúšťa, že je to stále dosť vysoké.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC – VÚŽV Nitra
Snímka: Heil
