Klimatická kríza, ochrana životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat. Okrem toho je tu nedostatok pôdy a rastúca svetová populácia. Je chov dobytka stále opodstatnený alebo je riešením vegánska strava?
Hovorili sme s profesorom Wilhelmom Windischom o probléme, či je chov dobytka stále opodstatnený vzhľadom na diskusiu o klíme.
| Prof. Dr. Dr. habil. Wilhelm Windisch je vedúcim katedry výživy zvierat na Technickej univerzite v Mníchove (TUM). Všetky informácie o jeho kariére a aktuálnych pozíciách nájdete tu: www.lte.wzw.tum.de/mitarbeiterinnen/prof-dr-wilhelm-windisch |
Je krava zabijakom klímy?
Nie, nie je. Pretože ani pasívny dom neochladzuje klímu. Je klimaticky neutrálny. Rovnako je krava klimaticky neutrálna, pretože metán, ktorý produkuje, sa v relatívne krátkom čase opäť rozloží a uhlík je absorbovaný kŕmnymi rastlinami. Je to cyklus.
Samozrejme, metán je skleníkový plyn. Musíme však rozlišovať medzi tým, či produkujeme dodatočné emisie, alebo či emisie zostávajú na konštantnej úrovni. Metán je vedľajšou otázkou diskusie o klíme. Oveľa dôležitejšie je zaobchádzanie s jedlou alebo nejedlou biomasou ako krmivom pre zvieratá.
Akú úlohu zohráva nejedlá biomasa v diskusii o klíme?
Poľnohospodárstvo neprodukuje potraviny, ale biomasu. Jedlá je len malá časť. Alebo inak povedané: Z 1 kg vegánskeho jedla sa vyprodukujú najmenej 4 kg nejedlej biomasy.
Touto nevyhnutnou biomasou je napríklad slama pri pestovaní obilia alebo ďatelinová tráva pri striedaní plodín. Okrem toho je tu trávny porast a veľké množstvo nejedlých vedľajších produktov priemyselného spracovania. Preto je najdôležitejším cieľom poľnohospodárstva udržiavať kolobeh živín. Hospodárske zvieratá majú svoje právo používať nejedlú biomasu ako sekundárne využitie a my potom tieto živiny privádzame späť na pole. Preto produkcia mäsa a vegánska výživa nie sú protiklady, ale rozumná a potrebná kombinácia.
Znamená to, že potrebujeme hospodárske zvieratá na záchranu klímy?
Ak obmedzíme emisie na množstvo, ktoré vzniká z nevyhnutnej biomasy, sme v cykle. Môžete to vidieť aj tak, že prežúvavce produkujú kvázi vegánske bielkoviny. Konkrétne z nejedlej biomasy. Týmto spôsobom poskytujú jedlo bez toho, aby konkurovali ľudskej výžive. Bez prežúvavcov by sme museli vyrábať viac vegánskych potravín, potrebovali by sme viac ornej pôdy a energie a produkovali by sme viac nejedlej biomasy, ktorú by nebolo možné plne využiť. Preto je lacnejšie akceptovať určité množstvo emisií metánu - potrebujeme určitý minimálny počet prežúvavcov.
Je v takejto obehovej ekonomike opodstatnené používanie sóje zo zámoria alebo silážnej kukurice?
Musíte vidieť celý systém. Napríklad doplnkové koncentrované krmivo má zmysel v laktačnom vrchole kravy, aby mohla optimálne využiť vlákninu. Takéto koncentráty by mali prednostne pozostávať z nejedlej biomasy, ako je extrakčná múčka z repky olejnej a repná dužina.
Pestovanie silážnej kukurice sa však už uberá smerom k potravinovej konkurencii s ľuďmi. Vyrába sa iba jedno krmivo a žiadne jedlo. Tým sa narúša obehové hospodárstvo a živočíšna výroba musí prevziať plnú zodpovednosť za ekologické dôsledky. Úroda kukurice na zrno, ktoré je potravou, a kukuričnou slamou, ktorá je krmivom pre zvieratá, by sa hodnotila úplne inak.
V prípade sóje sa často veľmi emotívne diskutuje o pestovaní v iných krajinách, dlhej preprave a vplyve na klímu. V zásade však vôbec nezáleží na tom, či sa sója pestuje tu alebo inde ako krmivo pre zvieratá. V každom prípade je orná pôda stiahnutá z výroby potravín. Kŕmenie lokálne pestovanou sójou preto nie je nevyhnutne ekologicky oveľa lepšie.
Hospodárske zvieratá by preto boli len sekundárnymi recyklátormi výroby potravín. Je to naozaj uskutočniteľné?
Vedľajšie produkty z potravinárskeho priemyslu sa už takmer úplne využívajú v krmivách pre zvieratá. A výmena jedlých zložiek za nejedlé zložky môže prebiehať hladko, ako ukazuje takmer úplné nahradenie sóje repkou v krmive pre dojnice. So silážnou kukuricou by to bolo oveľa ťažšie. Je to skutočne kvalitné „hrubé“ jedlo, ktoré, bohužiaľ, nepriamo konkuruje jedlu.
Musíme sa rozlúčiť s myšlienkou, že produkcia rastlín a živočíchov je možná oddelene od seba. Toto oddeľovanie nám prinieslo environmentálne problémy.
Ako hodnotíte chov dojčiacich kráv, ktorý produkuje takpovediac "mäso z trávy"?
Dojčiace stáda premieňajú biomasu na potravu veľmi efektívne, a preto majú oproti konvenčnému chovu výhodu. Majú však aj svoje ospravedlnenie. Je to otázka umiestnenia, aby sa priestor - plocha využil čo najefektívnejšie. Produkcia mlieka je efektívnejšia na intenzívnych trávnatých porastoch a orných farmách. Pre stáda dojčiacich kráv sú však predurčené rozsiahle regióny.
Musíme teda vyrábať potraviny čo najefektívnejšie s čo najmenším počtom zvierat?
Množstvo metánu nemusí nevyhnutne závisieť od počtu zvierat, ale od množstva spotrebovaného krmiva. Krmivo je limitujúcim faktorom a musí sa používať čo najefektívnejšie na výrobu potravín. Tu pomáha najvyšší možný výkon až po hranicu toho, čo je možné kŕmiť nejedlou biomasou. V našich podmienkach sa to zhruba odhaduje na približne 7 500 kg mlieka. Takže by sme určite mohli prevádzkovať klimaticky neutrálnu a zároveň efektívnu výrobu.
V zásade nedosahujeme účinnosť zvýšením dojivosti na viac ako 12 000 kg, ale vďaka maximálnej konverzii krmiva. To by mal byť cieľ chovu.
Ďalšími spôsobmi zvýšenia efektívnosti sú vysoká celoživotná úžitkovosť, nízky vek prvého otelenia alebo krátke medziobdobie. Tieto faktory znižujú spotrebu krmiva a produkciu metánu.
Ako by konzistentné obehové hospodárstvo ovplyvnilo produkciu a príjmy chovateľov hospodárskych zvierat?
Ak presunieme výživu zvierat výlučne na nejedlú biomasu, živočíšna výroba sa drasticky zníži. Zodpovedajúce odhady pre Švajčiarsko ukazujú, že sa produkuje približne o 30 % menej mlieka a o 40 % menej hovädzieho mäsa. Tým by sa znížil aj počet zvierat a emisie metánu. To je to, čo musia poľnohospodári ponúknuť politike a spoločnosti: "Uvoľňujeme klímu, znižujeme produkciu metánu a stále vyrábame čo najviac potravín."
Predpokladajme, že v Nemecku kŕmime len nejedlú biomasu. Budú potom mlieko a mäso v budúcnosti pochádzať zo zahraničia?
Samozrejme, toto je nebezpečenstvo. Pri konzistentnom obehovom hospodárstve nebudeme schopní uspokojiť súčasný dopyt a stratíme podiel na exporte. Potom by sme museli dovážať alebo konzumovať menej mäsa, ktoré je aj tak žiadané. Takže to dáva zmysel a nevytvára to žiadny rozpor. Je tiež možné jesť menej mäsa. Politici musia vyjednávať o cene so spoločnosťou. Som presvedčený, že tieto zmeny prídu k poľnohospodárom. V dohľadnej budúcnosti bude orná pôda príliš drahá na kŕmenie zvierat. Potrebujeme inovácie, napríklad na zlepšenie kvality krmiva z biomasy, ktorá sa nevyhnutne hromadí. Poľnohospodárstvo má šancu formovať takéto zmeny.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímky: Gesa Harms/privat; Heil
