Aká si mi krásna, Ty rodná zem moja....Koľko pravdy v jednom verši. Pravdy viditeľnej, ktorú obdivujeme všetci a je zjavná na prvý pohľad - hory, lesy, vodopády.
Ale je tam aj zmienka o zemi, o rodnej hrude, po ktorej nielen kráčame, ale ktorá nás aj živí. Poskytuje nám obživu aj všetko potrebné pre život. Je to skrytá veličina, ktorú vnímame ako samozrejmú a pritom jej význam je nedozerný. A preto sme ani nezbadali, že čosi sa s ňou udialo, nezačuli sme jej volanie o pomoc.
Už nevolá, len ticho dúfa, že si uvedomíme dopady, ktoré má naša činnosť na jej schopnosť nás živiť i šatiť. Erózia pôdy je často skloňované slovo ale málokto chápe, čo to je. Degradácia pôdy je taktiež slovo objavujúce sa v médiách, ale bez našej dostatočnej pozornosti. Pôda je pre nás asi príliš samozrejmá, a stále prítomná. Zmeny sa dejú vnútri jej tela, pod povrchom, kde pomaly z nej odchádza život.
Poľnohospodár, ako správca, by mal prvý mať na zreteli starostlivosť o pôdu. Je to však často on, kto jej spôsobuje, hoc aj niekedy v dobrej viere, najväčší problém. Je to aj téma aktuálne uplatňovanej politiky EÚ, ktorá vníma problém degradácie pôdy a hľadá spôsoby jej opätovného zúrodňovania.
Nečakajme, až k nám príde cudzinec a prinesie nám návod, ako to spraviť. Je pre Slovensko historickou šancou dosiahnuť prvenstvo v starostlivosti a prinavrátenie života do pôdy. Máme ešte pomerne zachovalé pôdy s menším poškodením ako ostatné členské štáty. Naša štartovacia línia je výhodná, treba sa len postaviť na čiaru a vybehnúť. Dokážeme to?
Postavme sa na štart a dnes - 5. decembra, na Deň pôdy, začnime!
Patrik Rovný SPU v Nitre a Andrea Rovná Panšulovie SZARF
