Vo štvrtom zo série článkov vám prinášame stručný prehľad faktov, ktoré na spomínanej konferencii prezentovala Ing. Martina Gondeková, PhD., z NPPC-VÚŽV Nitra.
Chránené označenie by sa dalo chápať ako istý druh poistky (pre producenta i pre spotrebiteľa). Jednou z príčin ich zavedenia sa totiž stali potravinové škandály, ktoré vznikali a vznikajú v dôsledku falšovania potravín. Nepočetné množstvo káuz v dávnejšej i nedávnej minulosti naštrbilo dôveru spotrebiteľov v potravinársky priemysel. Druhým dôvodom ich zavedenia je ochrana kultúrneho dedičstva európskych poľnohospodárov.
Producenti, ktorí majú snahu produkovať poctivé, deklarovaným vlastnostiam zodpovedajúce potraviny si môžu svoje produkty registrovať na národnej, resp. európskej úrovni. Umožňuje im to príslušná legislatíva. Registrovaní producenti si takto môžu chrániť nielen kvalitu produkcie, ale aj pôvod surovín, z ktorých príslušný výrobok pochádza. Na európskej úrovni je základom Nariadenie Európskeho parlamentu 2024/1143, ktoré zmenilo predchádzajúce nariadenia (1308/2013, 2019/787, 2019/1753) a zrušilo Nariadenie 1151/2012. Na národnej úrovni ide o Zákon č.195/2007, ktorý mení a dopĺňa Zákon č.152/1995. Ďalším legislatívnym predpisom je zákon 469/2003.
Slovenská legislatíva umožňuje aj dobrovoľné označovanie potravín. Do tejto kategórie patrí označenie regionálny poľnohospodársky produkt, regionálna potravina, farmársky produkt, farmárska potravina a slovenský poľnohospodársky produkt. Napríklad rozdiel medzi regionálnym poľnohospodárskym produktom a regionálnou potravinou spočíva v tom, že v prvom prípade sa celý výrobný proces musí „odohrávať“ v danom regióne, v druhom prípade stačí, ak je z daného regiónu základná zložka potraviny a ak sa pri jej výrobe používajú postupy a metódy typické pre daný región. Mimochodom, na Slovensku máme 24 historických regiónov, pričom niektoré okresy patria do viacerých regiónov (napr. Nové Zámky, Levice či Stará Ľubovňa).
Osobitnú kategóriu predstavujú regionálne potraviny živočíšneho pôvodu, pri ktorých sa osobitne cení, ak základná surovina pochádza zo zvierat plemien, ktoré sa v danom regióne buď dlhodobo chovajú alebo v danom regióne priamo vznikli. Príkladom, ktorý sme viackrát prezentovali aj na stránkach Slovenského CHOVu, sú produkty z chovu pinzgauského plemena v údolí Pinzgau v Rakúsku či simentálskeho dobytka v údolí Simmental vo Švajčiarsku. Martina Gondeková položila publiku otázku, kde na Slovensku by mohli byť umiestnené podobné tabule ako v Rakúsku či Švajčiarsku upozorňujúce na to, že z daného regiónu pochádza isté plemeno HZ. Tipujete správne, ak ste si pomysleli, že ide o Oravu. Prednášajúca aj ukázala miesto, kde by si vedela predstaviť umiestnenie takejto tabule. Ide o križovatku ciest E50 a 70 za Kraľovanmi, ktorá sa považuje za vstup na Oravu. Dodala, že v Rakúsku by na tom mieste určite podobná tabuľa stála. Ďalším príkladom sú Hriňovské lazy, ktoré sú domovom cementárok, z ktorých sa vyrábajú tradičné regionálne produkty. Naša redakcia tiež pripomína, že niečo podobné by mohlo byť aj na cestách smerujúcich do Suchej nad Parnou (neďaleko Trnavy), ktorá je „rodiskom“ suchovskej husi.
Etablovanie regionálnych značiek by mohlo pomôcť vrátiť do regiónov niektoré plemená HZ. Pri tomto procese je však potrebné sústrediť sa najmä na marketing formou intenzívnej komunikácie s potenciálnymi spotrebiteľmi. Martina Gondeková v tejto súvislosti premietla krátky film z našej dielne s názvom Klenovecký syrec, v ktorom sa hovorilo nielen tejto regionálnej potravine, ktorá má Chránené zemepisné označenie, ale aj o renesancii chovu plemena cigája, ktoré tu malo kedysi svoj domov. Mimochodom, Klenovecký syrec bol aj súčasťou slovenskej expozície na poslednej svetovej výstave EXPO v Dubaji. Ďalším príkladom úspešného marketingu je rodinná farma Luptákovcov na Orave, ktorá má v pláne okrem registrácie svojich regionálnych poľnohospodárskych produktov aj prechod na chov nášho národného plemena oviec - slovenská dojná ovca.
Na záver ešte dodávame, že európska legislatíva umožňuje registrovať produkty s Chráneným označením pôvodu a Chráneným zemepisným označením. Tieto označenia majú analogické odlíšenie ako sme spomínali v prípade regionálneho poľnohospodárskeho produktu a regionálnej potraviny. Chránené označenie pôvodu majú na Slovensku registrované len dve potraviny, prvou je Žitavská paprika a druhou Stupavské zelé. Chránené zemepisné označenie nesie u nás viacero potravinárskych produktov: spomedzi potravín živočíšneho pôvodu ide o Slovenskú parenicu, Slovenskú bryndzu a už spomínaný Kelnovecký syrec. Podrobnejší zoznam komodít so spomínaným označením sa dá nájsť na stránkach Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
Na záver dovoľte citát z prezentácie Martiny Gondekovej: „Nástroje na ochranu kvality spojené s účinným marketingom môžu rozhodujúcou mierou prispieť k záchrane chovu pôvodných a domácich plemien v jednotlivých regiónoch.“
Podrobnejšie by sme sa chceli tejto problematike venovať v samostatnom článku na stránkach Slovenského CHOVu.
Spracoval Marián Dukes, AGROBIZNIS
