Prinášame Vám rozhovor s konateľom firmyi O.F. Mill, s.r.o., Sereď Ondrejom Fačkovcom.
Spoločnosť O.F. Mill je lídrom v spracovaní slovenskej tvrdej pšenice. S akým objemom spracovania kalkulujete tento rok a aké sú vízie v tejto oblasti pre nasledujúci rok?
Momentálne spracovávame približne 45 tis. ton tvrdej pšenice ročne. Aktuálne v mlyne prebieha rekonštrukcia, ktorá dočasne spomalila spracovanie, no táto rekonštrukcia prinesie nové možnosti sústrediť sa okrem iného aj na výrobu produktov s extra vysokou kvalitou pre špeciálnych zákazníkov, ktorú sme pri súčasnej technológii nedokázali zabezpečiť. Táto modernizácia bude mať vedľajší efekt v podobe navýšenia kapacity, pričom teoreticky sa dostaneme so spracovaním tvrdej pšenice až na 60 tis. ton. Naším cieľom je využiť túto kapacitu naplno, keďže na Slovensku je pestovateľský potenciál tvrdej pšenice. Súčasne je potenciál ďalšieho predaja v okolitých štátoch, kam umiestňujeme naše produkty.
Zmenilo sa niečo na domácom potenciáli odbytu produktov z tvrdej pšenice? Nájdu si tieto nové kvalitatívne špičkové produkty svojich odberateľov aj na Slovensku?
Tieto špičkové kvality sú primárne určené pre zahraničný trh. Je to predovšetkým pre výrobcov, ktorí vyrábajú tzv. fresh pastu, ktorá sa nesuší a kde sú vyššie požiadavky na niektoré kvalitatívne parametre. Žiaľ, čo sa týka slovenského dopytu po semoline, tu naďalej platí status quo. Máme tu len veľmi malých výrobcov s veľmi obmedzeným odberom, takže nemáme inú možnosť ako sa obzerať smerom do zahraničia. Nemyslím si, že sa v tejto otázke v nasledujúcom období niečo zmení, nakoľko trh s cestovinami je výrazne koncentrovaný, pričom naďalej prebieha ďalšia koncentrácia, resp. zlučovanie nezávislých hráčov a to aj v okolitých krajinách.
Slovenskí farmári po minuloročnom prepade cien mäkkej pšenice stavili v tejto sezóne na tvrdú pšenicu a pomerne dynamicky navyšovali pestovateľské výmery. Čo tento vývoj spravil v aktuálnej sezóne s cenovou prémiou tvrdých pšeníc na našom trhu voči mäkkým pšeniciam?
Je to pravda. Veľa našich partnerov z radu poľnohospodárov v ostatnej sezóne navyšovalo pestovateľské plochy tvrdej pšenice, pričom tieto plochy v SR narástli na skoro 80 tis. ha, čo bola rekordná výmera. Táto plocha, podľa toho, čo diskutujeme s pestovateľmi a producentmi osív, má pritom narastať naďalej. V najbližšej sezóne sa očakáva nárast plôch o ďalších 5 – 8 % do pásma medzi 85 až 90 tis. ha. Je to dané aj cenovou prémiou tvrdej pšenice voči mäkkej, ktorá je na tomto trhu dlhodobo prítomná. Súčasná cenová prémia síce už nie je tak vysoká ako bola pred dvomi rokmi, keď vtedy sa táto prémia vyšplhala až na 200 EUR/t. Aktuálne sa vraciame k dlhodobému štandardu, ktorým je prémia 80 až 90 EUR/t oproti cene mäkkej pšenice. Predpokladám, že v týchto intenciách sa táto prémia udrží aj do budúcna. Na trhu vidieť, že Turecko, ktoré sa aktívne vlani zapojilo do importov tejto komodity do EÚ v dôsledku atraktívnych cenových prémií plodiny, sa pri aktuálnom poklese cien, ako aj prémií stiahlo a znovu sa viac sústredí na domáce spracovanie plodiny. Pre slovenského pestovateľa sa tvrdá pšenica stáva alternatívou vďaka dlhodobému dopytu Európy po tejto plodine. Keďže EÚ má pasívne saldo vo výrobe, je to na tomto trhu veľmi žiadaná komodita.
Počas sezóny poľnohospodári čelili výrazne premenlivému počasiu, ktorému dominovala vlhká jar. Ako sa to odrazilo na kvalite našich tvrdých pšeníc? Ako hodnotíte tohtoročnú kvalitu plodiny z pohľadu spracovateľa?
V sumári ju hodnotíme tak, že tento rok sa javí kvalitatívne lepší ako minulý rok. Súvisí to zrejme s tým, že vlani vzhľadom na vysoké ceny hnojív sa na nich viac šetrilo pri prihnojovaní, čo sa ukázalo na chýbajúcom obsahu dusíkatých látok a následne sa to prejavovalo aj pri problémoch so sklovitosťou. Tento rok je nízkoproteínových pšeníc výrazne menej, ale čo zase vidíme, a to bude vplyv mokrého počasia, je výrazný nárast DON toxínu v pšeniciach. Je to dosť zásadný problém obzvlášť preto lebo sa nedávno v tejto oblasti sprísnila norma. Od 1.7.2024 je pri tvrdej pšenici povolená už len max. hodnota DON 1000 ppm. Mnohí ostali touto zmenou zaskočení, keďže táto hodnota sa znížila (na 1 250 ppm) aj pri mäkkej pšenici. No pri mäkkej pšenici s tým nie je až taký problém ako pri tvrdej. I preto pravidelne poľnohospodárov upozorňujeme, že pri pestovaní tvrdej pšenice treba nevyhnutne počítať s 1 až 2 ošetreniami fungicídmi naviac. Je to náchylnejšia plodina na hubovité ochorenia.
Podľa dát MARS Európskej komisie Slovensko v sezóne 24/25 dosiahlo najvyššie hektárové výnosy tejto plodiny spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Môžeme to chápať tak, že sa z nás stáva minimálne z pohľadu pestovateľského potenciálu európsky líder v pestovaní tvrdej pšenice?
Určite áno. Je to veľká pochvala pre našich pestovateľov. Podľa môjho názoru tento pozitívny vývoj má súvis jednak s dobrými klimatickými podmienkami pre pestovanie tejto plodiny na Slovensku, no taktiež so skúsenosťami tunajších pestovateľov. Mnohí pestujú tvrdú pšenicu už tridsať rokov, takže si dávajú na tom záležať, a vedia, čo majú robiť. Výsledkom je, že hektárové výnosy nám rastú. Otázka je, s kým sa porovnávať. Južná Európa je atakovaná vysokými teplotami, ktoré sa väčšinou podpisujú pod pokles výnosov, pričom krajiny ako Kazachstan, USA, Kanada či Rusko majú produkciu skôr extenzívnu na veľkých výmerách, kde dosahujú priemerné výnosy len niekde v okolí 2,5 – 3 t/ha. Azda naším hendikepom je, že naše tvrdé pšenice nemajú až taký žltý pigment ako kanadské či austrálske pšenice.
Kam až má Slovensko potenciál navyšovať pestovateľské výmery tvrdej pšenice?
Bolo to určitým prekvapením, že ostatný ročník napriek nepriazni počasia, ako aj tým, že sme malá krajina, sme tu na Slovensku dokázali vyprodukovať piatu najväčšiu úrodu tvrdej pšenice v celej EÚ. Vzhľadom na to, že južné krajiny vplyvom klimatických zmien postupne odchádzajú od pestovania obilnín, dáva to priestor naším pestovateľom, aby tieto plochy mohli ešte navyšovať. Nemyslím si síce, že by sme v budúcnosti pestovali mäkkú a tvrdú pšenicu v SR na identickej výmere „pol na pol“, no určite je tu potenciál, aby pestovateľské výmery tvrdej pšenice z dlhodobého hľadiska vzrástli na 100 až 120 tis. ha. Záujem farmárov tu je. Samozrejme, dlhodobo edukujeme pestovateľov, že pestovanie tvrdej pšenice nie je identické ako pri mäkkej pšenici. Je to proces, ktorý treba interne zvládnuť agrotechnicky, ako aj technologicky.
Produkcia tvrdej pšenice v EÚ má byť medziročne vzrásť približne o 100 tis. ton na 7,6 mil. ton. Ako to vyzerá s bilanciou ponuky a dopytu tvrdej pšenice vo svete tento ročník?
Celosvetová produkcia tvrdej pšenice je v tomto ročníku vyššia vďaka nárastu produkcie v Kanade, ktorá po minuloročnom debakli produkcie na úrovni 3,5 mil. ton dosiahla túto sezónu úrodu 6 mil. ton. V rámci EÚ je na tom medziročne horšia len produkcia vo Francúzsku, všetky ostatné krajiny zaznamenali rast produkcie a to vrátane Španielska, ktoré na tom bolo vlani katastrofálne. Plus máme tu veľmi dobrú úrodu v Rusku, ktorá narástla medziročne o 0,5 mil. ton na 1,5 mil. ton. Samozrejme, vstup ruského tovaru na EÚ trh je komplikovaný, keďže EÚ tu zaviedla vysoké importné clo, a tak sem neprúdi. No táto pšenica zase putuje na trh do Severnej Afriky, kam doteraz prúdila španielska pšenica, takže tak či tak to ovplyvňuje cenotvorbu komodity. Všetci sme s napätím čakali, či Turecko zopakuje minulý ročník, počas ktorého do EÚ vyviezli na prekvapenie mnohých až 1,7 mil. ton tvrdej pšenice. Tento ročník však zatiaľ turecký import do EÚ výrazne zaostáva, čo je dôsledkom toho, že cena komodity na tureckom trhu je vyššia či podobná ako v EÚ, čo krajinu motivuje k domácemu spracovaniu produkcie.
Pre pestovateľov je dôležité mať k dispozícii pokiaľ možno čo najpestrejšie možnosti financovania a kontrahovania úrody. Aké alternatívy im v tejto oblasti ponúkate? Vidíte perspektívu do budúcnosti aj v možnosti hedžovania cien tvrdej pšenice cez futures kontrakty na burze?
Máme tu prvý rok aj oficiálnu kotáciu tvrdej pšenice na burze MATIF, no likvidita je nateraz extrémne nízka. Pracujeme na možnostiach ako efektívne by sa dala hedžovať cena tvrdej pšenice. Existuje tzv. SEDWI index, ktorý sa skladá z cenového priemeru kotácií tvrdej pšenice francúzskych a talianskych búrz plus burzy v Minneapolise v USA. Tento index skôr vyjadruje nejakú priemernú cenu z globálneho pohľadu. Index však nie je veľmi známy medzi farmármi a je stále otázne, či úplne ideálne pasoval na naše podmienky. No určite sa snažíme hľadať nástroj ako by sme dokázali ceny tvrdej pšenice stabilizovať, predovšetkým extrémne výkyvy, ktoré sme zažili v ostatných rokoch. Bavíme sa o tom aj na predstavenstve Únie asociácií výrobcov semoliny v EÚ, no zatiaľ sme nenašli nejakú jednotnú metodiku. Cieľom je nájsť nástroj, ktorý by bol cenovým benchmarkom, akým je napríklad v prípade ostatných plodín burza MATIF. No zatiaľ nevidíme vôľu robiť viac obchodov pri tvrdej pšenici cez MATIF. Pravdou je, že celosvetový trh s tvrdou pšenicou nie je veľmi veľký, keďže 40 mil. ton je minoritné množstvo z pohľadu objemov v rámci mäkkej pšenice. No určite prebiehajú interné sledovania SEDWI indexu v nadväznosti na koreláciu cien na našom, ako aj európskom trhu a hľadáme metodiku, ako by sme tento index mohli využiť v budúcnosti na fixovanie cien. Momentálne ale takúto možnosť hedžovania poľnohospodárom neponúkame. No vieme mu ponúknuť aj dlhodobejší kontrakt či už s fixnou cenou alebo s opčnou cenou, kde nechávame otvorenú pozíciu pre obidve strany.
Ponúkate už aj kontrakty na budúcoročnú úrodu plodiny?
Áno, aktuálne už fixujeme aj budúcoročné kontrakty. No momentálne zatiaľ necítime zo strany farmárov, že by bol o tieto kontrakty nejaký veľký záujem.
Z pohľadu vyšších cien dopravy, ktoré negatívne vplývajú na exportné ceny obilnín, je nepochybne dobrou správou pre poľnohospodárov, že sa snažíte čoraz viac pšenice spracovať doma. Je domáce spracovanie jednou s alternatív ako zatraktívniť realizačné ceny poľnohospodárov?
Je to jedna z možností ako stabilizovať ceny z dlhodobého hľadiska. Dopravné náklady budú narastať a budú tak tlačiť na exportné ceny, čo by malo zvýhodňovať ceny v prípade domáceho spracovania agrokomodít, samozrejme s prihliadnutím na odbyt príslušnej komodity.
Aké sú trendy v globálnom dopyte po semoline? Menia zákazníci svoje nákupné správanie v oblasti spotreby cestovín z tvrdej pšenice?
Trend dopytu po produktoch zo semoliny z celosvetového hľadiska pokračuje v raste. Spotreba cestovín ako zdravej alternatívy ostáva v kurze, takže by som vonkoncom nemal obavy o to, že sa to v budúcnosti nejako výrazne zmení. Samozrejme, predovšetkým v dobrých rokoch je semolina silný exportný artikel pre talianskych výrobcov cestovín, ktorí ich exportujú do celého sveta. Dopyt po tvrdej pšenici tak ostáva stabilný, pričom tam necítiť fenomén, ktorý trápi mäkkú pšenicu a tým je glutén ako svetový nepriateľ, aj keď z môjho pohľadu aj pri gluténe ide len o určitú módnu vlnu, ktorú sme si sem doniesli. Dopyt po semoline a teda aj tvrdej pšenici možno nebude v budúcnosti rásť dramaticky, no táto komodita má potenciál vykazovať konštantný dlhodobý rast, čo je dobrá správa aj pre samotných poľnohospodárov.
O.F. Mill je členom Únie asociácií výrobcov semoliny v EÚ. Aké benefity to prináša firme, no hlavne slovenským pestovateľom tvrdej pšenice?
Na toto členstvo sme veľmi hrdí nakoľko sme jediným členom tohto exkluzívneho klubu v celej strednej Európy. Za veľký benefit považujem širší prístup k informáciám a celosvetovým trendom, ktoré v sektore prebiehajú. Tieto informácie sa snažíme k pestovateľom dostať rôznymi formami, pričom jednou z nich je aj usporadúvanie tematickej konferencie týkajúcej sa tejto komodity. Na nej prezentujú informácie aj členovia Únie semolinárov, takže tu má poľnohospodár možnosť sa dostať k naozaj cenným poznatkom, ku ktorým by sa za normálnych okolností nevedel dostať. Benefit je aj ten, že sa snažíme podporiť pestovanie tvrdej pšenice na Slovensku a tiež dostať tento produkt na medzinárodné trhy.
Práve firma O.F. Mill je zakladateľom a organizátorom úspešnej medzinárodnej konferencie o perspektívach pestovania tvrdej pšenice. Môžeme sa tešiť budúci rok na ďalší ročník podujatia? Akým témam sa bude konferencia venovať?
Konferencia sa uskutoční 19.2.2025, a keďže je o ňu veľký záujem, rozhodli sme sa zmeniť lokalitu. Tou bude Hotel Senec, ktorý má k dispozícii i väčšiu kongresovú sálu.
Poľnohospodári sa môžu tešiť na množstvo zaujímavých medzinárodných spíkrov, ktorí nám detailne predstavia dianie na trhu s komoditou nielen v strednej Európe, ale na celom svete. Budeme mať spíkra z Kazachstanu a Ruska, z Turecka, tiež spíkra z Talianska, ktorý je relevantným globálnym hráčom na trhu a dá nám celosvetový obraz. Čakám ešte na potvrdenie účasti posledného spíkra z Kanady, ktorý sa venuje aj poradenstvu a marketingu speňažovania tvrdej pšenice. Prednášajúci z Turecka by nám mohol ozrejmiť systém fungovania miestneho trhu a exportov, čo je dôležité, keďže to boli práve turecké exporty do EÚ, ktoré nám vlani „pokazili trh“, resp. ceny tvrdej pšenice. Taktiež pripravujeme v spolupráci s našim partnerom spoločnosťou Saatbau Linz informácie o trendoch vo vývoji osív a odporúčania ako pri pestovaní eliminovať možné kvalitatívne vady.
Oceňujeme aj to, že napriek tomu, že organizujeme ešte len druhý ročník podujatia, tak nám podporu vo forme záštity dali ako SPPK, tak i MPRV SR. Sme tak hrdí na to, že sme ich presvedčili o tom, že na Slovensku je projekt, ktorý z dlhodobého pohľadu má perspektívu pre slovenského poľnohospodára. Napokon tom má byť aj cieľom samotnej konferencie – utvrdiť poľnohospodára v tom, že pestovať tvrdú pšenicu je z dlhodobého hľadiska pre neho výhodné. Je tu dlhodobý garantovaný odbyt a tiež zaujímavá ekonomika v porovnaní s mäkkými pšenicami. To sú v dnešnom neistom a rýchlo sa meniacom svete devízy, na ktorých sa oplatí stavať.
Text bol publikovaný v novembrovom vydaní AGROMAGAZÍNU na s.20-22
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
David Karkulín, AGROBIZNIS
