Líderstvo rozvíjajúcich sa ekonomík v oblasti agrárnych trhov, by malo pokračovať aj v ďalšom desaťročí. Očakáva sa zníženie globálnych emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva. Poľnohospodársky obchod bude ďalej expandovať. Reálne ceny hlavných agrokomodít by mali stagnovať, resp. mierne klesnúť.
Dvadsiate vydanie publikácie OECD a FAO
Tohtoročná publikácia je dvadsiatym vydaním spoločnej správy OECD a FAO, čo svedčí o etablovanej tradícii a výbornej spolupráci oboch organizácií, ich členských štátov a medzinárodných komoditných organizácií. Aktuálny Poľnohospodársky výhľad odráža vývin globálneho poľnohospodárstva za obdobie posledných dvoch dekád ovplyvnených rýchlym nárastom počtu svetovej populácie, nárastom disponibilného príjmu a technologickým pokrokom, ktoré viedli k zmenenému poriadku na medzinárodných trhoch. Zachytáva aj kontext nedávnej globálnej pandémie COVID-19 a jej dopadov, zvyšujúcich sa geopolitických napätí a narastajúceho vplyvu zmeny klímy.
Vo výhľadovej publikácii prinášajú dáta a analytickú prácu za regióny, ktoré svojím členstvom pokrývajú. Publikácia hovorí o základných hospodárskych a sociálnych trendoch, ktoré poháňajú globálny agropotravinársky sektor pri použití scenára bez závažných zmien v počasí alebo poľnohospodárskych politikách. Poskytuje kľúčové referencie pre strednodobý výhľad vývinu na globálnych a regionálnych poľnohospodárskych a rybárskych trhoch pre vybrané základné agrokomodity: obilniny, olejnaté semená a produkty z olejnatých semien, cukor, mäso, mlieko a mliečne produkty, ryby, biopalivá, bavlna.
Pre globálnu potravinovú bezpečnosť zostáva kľúčové správne fungovanie medzinárodných agrárnych komoditných trhov
Poľnohospodársky obchod pokračuje v raste v súlade s produkciou a spotrebou, s tým, že 20 % príjmu kalórií je predmetom obchodnej výmeny. Zároveň nedávna pandémia COVID-19 a geopolitické napätia zvýraznili zraniteľnosť medzinárodného poľnohospodárskeho obchodu. Kým obchodovaný podiel produkcie by mal byť stabilný, množstvá globálne obchodovaných komodít by mali vzrásť, čo predpokladá nárast dodávok medzi čistými exportujúcimi a importujúcimi regiónmi. Latinská Amerika a Karibik, Severná Amerika, Európa a stredná Ázia by si mali posilniť svoju pozíciu ako hlavných čistých exportérov agrárnych komodít, čím by mali vznikať dodatočné benefity z účasti na globálnych potravinových dodávateľských reťazcoch. Ázia a Afrika budú pokračovať vo zvyšovaní svojho čistého dovozu, keďže sa predpokladá rýchlejší nárast dopytu ako produkcie. Preto správne fungovanie medzinárodných agrárnych trhov a odolnosť obchodných systémov budú dôležité pre zabezpečenie univerzálneho prístupu k bezpečným a výživným potravinám, za súčasného zvýšenia príjmov naprieč poľnohospodárskymi činnosťami a zmierňovania vplyvu lokálnych šokov, akými sú neúroda alebo extrémne prejavy počasia.
Predpokladá sa mierne zníženie reálnych medzinárodných referenčných cien pre hlavné agrárne komodity
Faktory týkajúce sa ponuky a dopytu by mali udržať reálne medzinárodné referenčné ceny pre hlavné agrokomodity nezmenené alebo mierne znížené. To všetko však za predpokladu stabilných meteorologických podmienok, potvrdených hypotéz ohľadne makroekonomického vývoja a verejných politík a pokračujúceho vedecko-technologického pokroku. Toto zníženie sa však nemusí premietnuť do lokálnych maloobchodných cien potravín, a to z dôvodu domácej inflácie a devalvácie meny, ako aj vysokých domácich nákladov na logistiku a spracovanie, ktoré prispievajú k udržaniu alebo zvýrazneniu odchýlky medzi referenčnou medzinárodnou cenou komodity a maloobchodnou cenou potravín. Takéto zhoršenie situácie na lokálnej úrovni môže byť výzvou pre živobytie poľnohospodárov a ohrozovať potravinovú bezpečnosť zraniteľných spotrebiteľov.
Link na publikáciu: OECD-FAO Agricultural Outlook 2024-2033 | OECD
Kristína Gendová Ruzsíková, Stála misia SR pri OECD, radkyňa
Celú analýzu si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 09/2024 na s. 10 – 11.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Graf: Zmeny globálnej spotreby potravín podľa geografických regiónov 2001-2003 vs. 2021-2023.
Zdroj: OECD/FAO (2024), OECD-FAO Agricultural Outlook 2024-2033, OECD Publishing, Paris/FAO, Rome, https://doi.org/10.1787/4c5d2cfb-en.