Ovce boli prvýkrát domestikované z divokých druhov oviec najmenej 5 000 rokov pred Kristom a ich pozostatky sa našli na mnohých miestach raného ľudského osídlenia na Blízkom východe, v Európe a Strednej Ázii. Existuje množstvo rôznych teórií o pôvode domácich oviec. Väčšina zdrojov sa však zhoduje, že vznikli z muflóna. Ovce sú prirodzene dobre prispôsobené horským biotopom a extrémnemu podnebiu, čo im umožňuje prosperovať tam, kde iné cicavce môžu bojovať o prežitie. Domestikované ovce sa chovajú pre mlieko, mäso a vlnu. Odhaduje sa, že začiatkom 21. storočia bolo na svete viac ako miliarda oviec.
História: Slovensko - ovčiarska krajina
Ovca vždy patrila k najúžitkovejším zvieratám. O tom, čo pre našich predkov znamenal chov oviec a akú mal podporu v minulosti, svedčí skutočnosť, že v 80. rokoch 19. storočia počet oviec na Slovensku dosahoval viac ako tri milióny jedincov. Z toho bolo vyše milióna merinových oviec. Ešte v roku 1911 bolo na Slovensku chovaných asi milión oviec. Po prvej svetovej vojne sa rozvoj chovu oviec zastavil. Odvtedy začali početné stavy oviec rapídne klesať. Vývoj počtov za posledné roky, ktorý nemôžeme hodnotiť pozitívne, zobrazujeme na grafe č.1.
Počiatky plemenárskej práce v chove oviec boli na Slovensku už v roku 1928, keď bolo vydané Vládne nariadenie o vykonávaní plemenitby hospodárskych zvierat. Už v tomto čase bývalá Zemědělská rada pre Slovensko v Bratislave určila podľa klimatických a pôdnych pomerov chovné oblasti pre jednotlivé plemená a vypracovala chovateľský plán, ktorý určoval, v akom smere sa majú chované plemená zošľachťovať. V roku 1935 sa v Turčianskom Svätom Martine začína budovať Výskumný ústav ovčiarsko-vlnársky, zakladajú sa prvé kmeňové stáda s riadnou kontrolou vlnovej a mliekovej úžitkovosti.
Prvé výsledky kontroly úžitkovosti sú publikované až v roku 1941. Boli od 8 stád „meriniek“ (674 bahníc so živou hmotnosťou 36,42 kg, s produkciou potnej vlny 3,02 kg a dojivosťou za 200 laktačných dní 97,61 kg mlieka). Aktuálne je v kontrole úžitkovosti 54 880 bahníc v 263 chovoch (bez ohľadu na stupeň chovu) a 924 kôz v 28 chovoch.
Aj keď riadenie plemenárskej práce prešlo rôznymi organizačnými zmenami, pre jej osobitné charakterové vlastnosti, ako aj pre jej význam pri zvyšovaní úžitkovosti sa riadila ako nadstavbová organizácia z jedného centra a bola nositeľom jednotných metodík a progresívnych foriem zvyšovania úžitkovosti plemenárskej práce.
Genofond: Fenotyp
Prečo je dôležitá kontrola úžitkovosti? Existujú dva hlavné vplyvy na úžitkovosť hospodárskych zvierat: Jedným je chovateľský potenciál zvieraťa určený jeho génmi (t.j. genotyp) a druhým je prostredie, v ktorom je chované. Genotyp určuje, do akej miery je zviera schopné prosperovať v rôznych podmienkach, jeho odolnosť a možnosť prispieť k ekonomickej prosperite chovateľa. Genetika je jednoducho povedané veda o tom, ako sa vlastnosti prenášajú z jednej generácie na druhú. Zabezpečenie najvhodnejšieho genofondu môže priniesť značné finančné zisky a je dlhodobo udržateľným riešením na zlepšenie celkovej výkonnosti akéhokoľvek poľnohospodárskeho podnikania. Oddelenie týchto zložiek je veľmi dôležité, pretože s nakúpeným plemenným baranom si domov odvezieme jeho gény, ktoré bude plemenný baran odovzdávať potomstvu, avšak nie podmienky, v ktorých bol odchovaný. Schopnosť interpretovať odhad plemenných hodnôt je nevyhnutná na čo najlepšie využitie výhod, ktoré môžu ponúknuť. Je však dôležité si uvedomiť, že najvyšší index nemusí byť pre váš chov vždy najvhodnejší. Je užitočné vedieť, v ktorých oblastiach, vlastnostiach by ste sa chceli zlepšiť na základe úžitkovosti vlastného stáda, aby ste pomohli vybrať barana s najlepším genetickým založením pre vaše ovce.
Monitoring zdravotného stavu mliečnej žľazy oviec
Pri porovnaní chovateľov hovädzieho dobytka s chovateľmi oviec a kôz je spôsob, ako dokážu využiť získané informácie o počte somatických buniek v mlieku v prevencii mastitíd, významne rozdielny. Kým pri hovädzom dobytku je to neoddeliteľná súčasť kontroly úžitkovosti, pri ovciach a kozách je to skôr výnimka. Veríme, že aj tu nastane v budúcnosti zmena a nárast dôležitosti tejto informácie. Keďže vieme, že znížená produkcia mlieka významne negatívne pôsobí na rentabilitu daného chovu, ako napr. následok zníženej intenzity rastu cicajúcich mláďat. Preto má mastitída významný ekonomický dopad na produkciu v chovoch malých prežúvavcov.
Reprodukcia oviec, výživa = ekonomika
Reprodukčné ukazovatele sa zisťujú každoročne pri všetkých bahniciach uznaných a povolených plemien zapojených v kontrole úžitkovosti. Na základe pravidelnej evidencie o obahnení jednotlivých zvierat v stáde sa vyhodnocuje počet pripustených, obahnených bahníc, počet narodených jahniat, percento oplodnenia, percento plodnosti a percento plodnosti na obahnenú bahnicu (tab. č.1). Reprodukčné ukazovatele sa, samozrejme, môžu líšiť vo väzbe na výrobné zameranie chovu - dojné, nedojné plemená, intenzívny, polointenzívny, extenzívny chov, ale vždy je potrebné myslieť a dávať dôraz na ekonomiku.
Celý text nájdete vo štvrtom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOVu na s.10-12.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Ing. Štefan Ryba, PhD., Ing. Marta Dianová, Plemenárske služby SR, š.p., Bratislava
