Konkuruje produkcia mlieka výrobe potravín? Čiastočne, tvrdia vedci z univerzity v nemeckom Göttingene.
Prežúvavce dokážu premeniť biomasu bohatú na surovú vlákninu na produkty, ktoré môžu využívať ľudia, ako napríklad mlieko a mäso. Týmto spôsobom prispievajú k potravinovej bezpečnosti. Najmä pastevný chov dobytka slúži aj na ochranu trávnych porastov, a tým na ukladanie uhlíka a ochranu proti erózii a biodiverzite.
|
V skratke Konkurencia medzi výživou zvierat a ľudí je opakovane kritizovaná. Štúdia ukazuje, že používanie koncentrovaného krmiva pre dojnice má veľký vplyv na efektivitu bielkovín. Dávky s nízkym použitím koncentrovaného krmiva menej konkurujú ľudskej výžive a majú ich aj druhovo bohatšie trávne porasty. |
Zameranie sa na najvyššiu možnú individuálnu úžitkovosť zvierat však naďalej vedie k zvýšenému využívaniu koncentrovaných krmív (KK) bohatých na energiu a bielkoviny, ako aj k stabilnejšiemu chovu dojníc. Hodnotenie viac ako 600 fariem v Šlezvicku-Holštajnsku ukazuje podiel mlieka z objemového krmiva iba 38 %. Znamená neustále rastúca celková produkcia mlieka automaticky rastúci príspevok k produkcii potravín?
Skúmalo sa použitie koncentrovaného krmiva
Agrárny článok „Jedia nám kravy jedlo?“ predstavil príklad výpočtu na túto tému. Avšak s výberom fariem, ktoré majú podpriemerné využitie koncentrovaných krmív a s dávkami, o ktoré sa v potravinách zväčša nekonkurovalo.
Univerzita v Göttingene v súčasnosti pracuje na súvislostiach medzi používaním koncentrovaných krmív, efektívnym využívaním zdrojov a environmentálnymi dopadmi pri výrobe mlieka na báze trávy v rámci výskumného projektu „BioDivMilchplus“, ktorý financuje Federálna agentúra pre ochranu prírody z prostriedkov Ministerstva životného prostredia. To ukazuje, že vplyv koncentrovaného krmiva netreba podceňovať.
Keď rastlinná bielkovina prejde žalúdkom zvieraťa, zvyčajne to znamená konkurenciu priamej ľudskej konzumácii. Hodnotenie však závisí od mnohých faktorov. Ako základ bol vyvinutý výpočtový prístup, v ktorom sa použitie ľudského proteínu (hP) prostredníctvom krmiva (vstup hP) porovnáva a delí s množstvom produkovaným živočíšnym produktom (výstup hP). Výsledkom je takzvaný hePCR (human-edible protein conversion ratio), známy aj ako účinnosť konverzie proteínov.
Presne posúdiť konkurenciu
Dôležité je správne odhadnúť podiel jednotlivých krmív, ktoré môže človek reálne využiť. Používajú sa tu rôzne scenáre. Ovplyvňuje to technologický pokrok v spracovaní potravín (napr. využívanie rastlinných bielkovín) a meniace sa stravovacie návyky (napr. zvýšená konzumácia celozrnných produktov).
Poľnohospodári napríklad používajú repkový extrakčný šrot (RES) ako domácu náhradu bielkovinového krmiva dovážaného zo zámoria. Hoci RES sú vedľajším produktom výroby repkového oleja, majú časť, ktorú môžu ľudia využiť. Vďaka pokrokom v extrakcii repkového proteínu je to medzi 30 a 87 %.
Okrem toho výpočty zohľadňujú rozdiely vo výživovej kvalite medzi živočíšnymi a rastlinnými bielkovinami. Nezanedbateľná je aj otázka konkurencie pôdy. Tam, kde rastie silážna kukurica, žiadna plodina nemôže poskytnúť priamu potravu v tom istom roku.
Dokazujú to výpočty z projektu „BioDivMilchplus“. Na tento účel vedci určili hePCR pre 54 nemeckých mliekových fariem. HePCR > 1 znamená, že farma spotrebuje viac hP kŕmením, ako vyprodukuje prostredníctvom výsledných živočíšnych produktov – dochádza k strate. Farmy fungovali napoly organicky a napoly konvenčne a pokrývali celý rad kŕmnych stratégií: od bezkoncentrátu až po 330 g KK na kg mlieka.
Menej ako 180 gramov koncentrovaného krmiva/kg mlieka
Výsledok: So zvyšujúcim sa množstvom KK sa zvyšuje hePCR, čo znamená horšiu konverziu bielkovín. Na druhej strane farmy s krmivom CF nižším ako 180 g/kg mlieka vyprodukovali viac hP, ako spotrebovali v krmive. Napriek nižšej celkovej produkcii mlieka (v priemere 6 560 vs. 7 930 kg na kravu za rok) farmy, ktoré kŕmili redukovanými koncentrátmi s hePCR < 1, prispeli viac k čistej dodávke bielkovín a produkovali väčší podiel mlieka výlučne z trávy ( 5 060 vs. 3 310 kg na kravu a rok).
Štúdie vegetácie navyše ukázali ďalšiu súvislosť. Na farmách s vyšším prísunom bielkovín (hePCR < 1) vedci zistili výrazne zvýšenú druhovú rozmanitosť rastlín v trávnatých porastoch. Dôvodom sú okrem iného nižšie prebytky dusíka a fosforu. Tieto majú tiež úzku koreláciu s hePCR na úrovni brány farmy: čím horšia bola účinnosť konverzie, tým horšie boli bilancie živín.
Výsledky ukazujú, že produkcia mlieka na báze trávy s nízkym použitím koncentrátov, vysokou účinnosťou konverzie hP a environmentálnou výkonnosťou spolu pozitívne súvisia. V rámci 54 mliekových fariem tieto spojenia platili celoštátne a bez ohľadu na to, či farmy fungovali konvenčne alebo ekologicky.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Hufelschulte
