Pil som kávu na tisícich miestach, pil som kávu tisícich chutí, pil som ju s tisíckami ľudí, voňala tisícami vôní.
Pil som kávu veľkú, malú, s mliekom, aj bez neho. Káva s kockou cukru, aj s polovicou obsahu maličkého papierového sáčku s vtipným nápisom, ktorého druhá časť skončila v koši.
Pil som kávy, na ktoré si nespomínam, aj také, čo utkveli v pamäti. Boli rýchle, boli pomalé. Boli v šálkach rôznych tvarov, boli v plastových kelímkoch z automatov, v papierových pohárikoch, čo sa so mnou vydali na cestu. Niektoré som nedopil, k niektorým som sa vrátil. Niektoré mi priniesli, občas pekne, inokedy zas bez záujmu, niektoré som si uvaril sám…
Pil som kávu v tichu, v samote, doma, v práci, v kaviarni. Pil som kávu ťažkú, dala dôvod na stretnutie, štípala po slzách, bál som sa, že skončí. A naozaj aj skončila, a nakoniec som bol rád.
Pil som kávu lacnú, čo chutila, ale aj príšerne a zbytočne drahú, ktorá nestojí za spomienku. Pil som kávy radostné, pil som kávy smutné. Pil som kávy bez pôžitku, také ako poldeci, čo strasie pri výčape, už len „nalej do druhej nohy, nech nekrívam!“ a idem ďalej.
Pil som kávy, čo lahodili perám, ústam, telu, duši… a mal som fázu, keď ma káva omrzela a zahol som jej. S čajom! A potom prišla opäť na chuť, dva až trikrát denne. Káva ráno, káva pred obedom a aj po ňom. Káva ako rituál, káva len tak, keď nie je chuť na nič iné. Pre radosť, zo smútku, na povzbudenie, z nervozity, pre chvíľu pokoja, malé tlačidlo s nápisom pauza, nech je po nej všetko aspoň o trochu iné…
Káva vo vnútri, káva vonku, káva v teple, zime, v daždi. Káva z automatu, z rýchlovarnej kanvice (áno, aj to je vraj káva), aj zo stroja za tisíce. Káva od pána s obchodíkom na bicykli aj od špecialistu, ktorý o nej dokáže rozprávať hodiny. Káva… hm, káva?
Dosaďte si za slovo káva slovo iné. Víno. Pivo. Odvážnejší pokojne aj pálené, koňak, whisky, rum. Všetko vzniká v zemi, v práci, v pote...
Poďme ďalej. Hrajme sa s kávou, hrajme sa so slovami. Čo tak nahradiť ju jedlom. Nastúpte, letíme, za zážitkom, fantáziou. Pozrite sa z okna, dopite kávu a predstavte si na jej mieste pieseň, rýchlu, sladkú, pomalú, na jedno použitie alebo takú, čo vám zmenila život. A tu vedľa, rýchlo, rýchlo, nech ten pohľad neodletí, pozriete sa film, kniha. Ktoré sú tie vaše? Tenké, krátke, rýchle alebo tie buchle hrubé?
Kapitán hlási turbulencie, pripútajte sa, toto bude náročnejšie. Niečo len pre tvrdšie povahy, odvážlivcov, tých, čo neboja sa výziev. Nech každý, kto má strach, opustí palubu a skáče. Padák bude milší... Veď, čo ak by káva bola ženou, mužom. Čo ak by sa stala milovaním, čo ak by sme ju vymenili za život sám?! Dosádzajte, ohýbajte slová, pite kávu, žite život, milujte, záleží na každom dúšku, na každom okamihu.
A pre každého, kto nevyskočil a má chuť cestovať s nami v tomto „lietadle“ ďalej, tento príspevok je úvodom k malej sérii článkov o káve a čaji z rôznych kútov zemegule. Nuž a pre všetkých parašutistov, verím, že ste šťastne pristáli, ak by ste si to rozmysleli, na palube ste kedykoľvek vítaní...
Text a foto: Karol Kováč
