V jednej piesni skupiny Pražský výběr sa spieva „Lidi jsou různý a různý koníčky maj“. Rôzna býva aj motivácia pre výučbu jazykov (s výnimkou tej povinnej). Ja som sa takto dostal po obligátnej ruštine zo základnej školy na gymnáziu aj k francúzštine. Musím sa priznať, že som oba jazyky vo svojom živote vari najviac využil pri písaní diplomovej práce. Moja posledná aktívna komunikácia v druhom spomínanom jazyku sa datuje do roku 1991, keď som navštívil poľnohospodársku výstavu SIA.
Medzitým som sa dostal dobrovoľne do sféry vplyvu anglického jazyka. Dôvod bol prostý – hudba. Odrazil som sa od dna ako samouk (ešte koncom 80. rokov minulého storočia): spolu s učebnicou som využíval aj originálnu audiokazetu. Okrem znalosti textov piesní som si veľmi pomohol pri písaní mojej diplomovej práce. Moja úroveň znalosti angličtiny sa za tie roky veľmi nezmenila. Zostal som pri tej sedliackej, a to doslova. Nakoniec, na nej som si zväčša budoval aj svoju slovnú zásobu. Istý čas som si privyrábal ako prekladateľ poľnohospodárskych odborných textov. Keďže išlo zväčša o poľnohospodárske stroje, musel som si svoje znalosti „upgradovať“ aj o túto oblasť poľnohospodárstva.
Nedávna návšteva bavorských a hornorakúskych fariem ma inšpirovala k tomu, že sa na staré kolená chcem konečne venovať štúdiu nemčiny. Pritom s nemčinou mám dlhodobo celkom dobrý vzťah. Poznám pomerne veľa nemeckých slov a slovných spojení, a to nielen kvôli stope, ktorú zanechali nemeckí kolonisti v našom spisovnom jazyku i v mnohých jeho nárečiach. Môj záväzok venovať sa nemčine je možné vnímať aj ako elimináciu dávnej výčitky mojej „omamy“. Tá na mňa niekedy v roku 1979 vrhla vyčítavý pohľad, keď som medzi rečou oznámil, že som sa neprihlásil na krúžok nemeckého jazyka. Ona ako stará „Prešpuráčka“ vedela lepšie po nemecky ako po slovensky. Viac sledovala rakúsky rozhlas a televíziu ako naše médiá. Ja som pri starých rodičoch pasívne nasával nemčinu z reklám a filmov na OFR1. Z neskoršieho obdobia si dodnes takmer presne pamätám vetu: "Zu Risiken und Nebenwirkungen lesen Sie die Packungsbeilage und fragen Sie Ihren Arzt oder Apotheker." Takže základ tu je.
Držte mi palce. Som totiž pomerne lenivý človek.
Tento text bude publikovaný v najbližšom (júlovom) vydaní AGROMAGAZÍNe na s.5.
Marián Dukes, AGROMAGAZÍN
