Európska komisia na začiatku roku 2024 prognózovala hospodársky rast EÚ na úrovni jedného percenta a eurozóny o dve desatiny percenta menej. Pokiaľ ide o Slovensko prognóza počítala s rastom 2,2 percenta a preto nás prekvapil jej prvý štvrťročný medziročný hospodársky rast na úrovni 2,7 percenta.
Väčšina z nás si kladie oprávnenú otázku ktorý sektor ekonomiky sa podieľal na raste najviac, keď vieme, že za sledované obdobie prepadol automobilový priemysel o takmer 15 percent a tiež deficit štátneho rozpočtu sa medziročné zvýšil o viac ako 45 percent. Informácia o vyššom ako prognózovanom raste HDP je dôležitá predovšetkým z dôvodu deficitu verejných financií k HDP, ktorý sa nemusí len znižovať absolútnych poklesom deficitu, a teda „šetrením“, ale aj vyšším rastom HDP, čo sa zatiaľ darí. Podľa Štatistického úradu SR sa na výrazne vyššom raste HDP podieľali najviac konečná spotreba domácností a spotreba štátu. Uvedené konštatovanie je odrazom vyššie rastu nominálnych príjmov v priemerne okolo 7 percent a poklesu inflácie na úroveň 3 percent a tak pod dlhšom čase môžeme vykazovať rast reálnych miezd, ktorý je dôvodom vyššieho dopytu po tovaroch a službách, ale aj vyšších úspor na bežných účtoch v komerčných bankách. Čo sa týka vyššej vládnej spotreby, vyvolaná je vyšším čerpaním peňazí z európskeho rozpočtu a Fondu obnovy. S čím ale nemôžeme byť spokojní, je klesajúci podiel HDP na obyvateľa, ktorý je dnes na 73 percent priemeru únie, zatiaľ čo Maďarsku 76,v Poľsku 80 a v Česku až 91 percent. Podľa Global Finance Magazín sme 50 najbohatšia krajina na svete s ročne vyprodukovaným HDP 40 555 eur na obyvateľa, pritom najbohatšie je Luxembursko, v ktorom občan vyprodukuje ročne 132 244 eur.
Hraničné možnosti potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti
V priebehu posledných niekoľko rokov postihli globálne ekonomiku covidová pandémia, vojenské konflikty, energetická a inflačná kríza, ktorých negatívnym dôsledkom sú deficity verejných financií. Pozrime sa ale ako sa tieto výzvy dotkli agrárneho sektora, od ktorého požadujeme dostatok lacných a bezpečných potravinových produktov. Pokiaľ ide o ceny potravín, ktoré sa na celkových výdavkov domácnosti podieľali viac ako štvrtinou, sme z najhoršieho už von. Horšia situácia je ale v potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, ktoré navzájom veľmi úzko súvisia. Pokiaľ ide o sebestačnosť, tak podiel slovenských potravín na pultoch v obchodoch je na úrovni 42 percent, pričom pred 30 rokmi sme vo väčšine potravinových produktov boli sebestační. Tento stav zrejme nedosiahneme nikdy, keďže spracovateľské podniky poľnohospodárskych produktov boli zlikvidované. Zvýšiť potravinovú sebestačnosť by si vyžadovalo výrazne zvýšiť investičnú podporu zanedbaného spracovateľského priemyslu, v ktorom za predchádzajúce roky vykazujeme miliardový investičný dlh. Potom sa nečudujme, že sme sa v potravinovom rebríčku v produkcii potravín prepadli na takmer 48. miesto, pričom pre porovnanie, susedné Česko je piate. Spomínané dôvody sú príčinou, že zabezpečiť dostatok potravín do našich obchodov je zabezpečený len stovkami kamiónov z viacerých okolitých štátov a tak si kladieme oprávnenú otázku o našej potravinovej bezpečnosti. Určite klesá aj zo spomínaného dôvodu „neschopnosti“ nášho agrárneho sektora dopestovať a dochovať viac, čo sa rieši dovozmi, v ktorých sa trvanlivosť potravín udržuje pridanými konzervovanými chemickými látkami, ktoré k udržaniu nášho zdravia určite neprispievajú, a preto by sme najradšej chceli konzumovať slovenské potravinové produkty. Kvalitu a bezpečnosť potravín treba posudzovať nielen v kontexte ich primeranej ceny, ale aj v dostupnosti potravín na slovenskom vidieku, na zásobovaní ktorého sa dnes najviac podieľajú slovenské obchodné siete aj s väčším podielom čerstvých potravín, ktoré sú slovenského pôvodu.
Róbert Hölcz, ekonóm
Celý text nájdete v AGROMAGAZÍNe č.7I2024 na s.11.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
