V posledných rokoch sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že v poľnohospodárstve nemá kto robiť. A nejde len o náš sektor. Akútny nedostatok pracovníkov pociťujú mnohé ďalšie odvetvia národného hospodárstva. Podobné, ak nie väčšie problémy sú v zdravotníctve, stavebníctve i výrobných odvetviach.
Najčastejšie sa ako príčiny tohto stavu spomínajú nezáujem mladých o prácu v spomínaných odvetviach a absencia odborných škôl (vrátane učilíšť). Tu sa zvykne argumentovať najmä všeobecným nezáujmom mladých o robotnícke, ale aj technické profesie, ale aj „predimenzovaním“ humanitne zameraného vysokého školstva. Chýbajúce ľudské zdroje potom musia nahrádzať pracovníci zo zahraničia. Z diania v našom sektore vieme, že medzi prvými boli na rade rumunskí Slováci. Potom prišiel rad aj na zamestnancov z krajín mimo EÚ. Nástup Ukrajincov do nášho sektora začal ešte pred koronakrízou. V tom čase sa u nás objavili aj pracovníci z krajín východnej Ázie.
Mne však celý čas vŕta v hlave jedna myšlienka. Nezarobili sme si na tento problém už v čase transformácie? Poznám príbeh dvoch sestier, ktoré ukončili svoje štúdiá v približne rovnakom čase. Jedna mala byť zootechničkou a druhá zdravotnou sestrou. Obe sa uchádzali v polovici 90. rokov minulého storočia o miesto zodpovedajúce ich dosiahnutému vzdelaniu. Snaha zootechničky vyšla naprázdno, pretože miesto dostal evidovaný nezamestnaný, ktorého mzdu dotoval štát. To prečo sa z neho stal nezamestnaný, vyšlo najavo až vtedy, keď ho nový zamestnávateľ musel prepustiť pre krádež krmiva. Zootechnička skúsila šťastie ešte raz, miesto vo „fachu“ si však nenašla. Odôvodnenie bolo prosté – momentálne nepotrebujeme zootechnika. Nakoniec zakotvila v odvetviach, ktoré priamo i nepriamo súvisia s automobilmi.
Jej sestra si skúšala po absolutóriu nájsť miesto v nemocnici v rodnom regióne. Ani ona neuspela z rovnakého dôvodu. Nevzdala to však a skúsila šťastie v susednej Českej republike. Uspela. Podarilo sa jej zamestnať a nielen to. Našla si životného partnera a vychovala aj syna. Už 30 rokov žije v krajine, kde si vážili jej vzdelanie a pracovitosť a zaručili jej ďalší odborný rast a dôstojné podmienky pre život. Ako vraví klasik. To jsou paradoxy!
Marián Dukes, AGROBIZNIS
Tento text nájdete v najnovšom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.5.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
