V tomto roku uplynie 100 rokov od podpisu zmluvy medzi družstvom Interhelpo a vládou vtedajšieho ZSSR. Zmluvu podpisovali mladé subjekty - družstvo Interhelpo malo približne rok a Sovietsky zväz len o rok viac. Na jednej strane ideály a na druhej strane „zaujímavý“ spôsob, ako naštartovať ekonomiku nového štátu budovaného na troskách niekdajšieho impéria postihnutého občianskou vojnou. Ak by členovia družstva vedeli, do čoho idú, väčšina z nich by zrejme do Kirgizskej púšte ani „nepáchla“. Propagátori „raja na zemi“ 875 im totiž pôvodne sľúbili celkom inú lokalitu. V dnešnom Biškeku sa usídlili preto, že v tom mieste končila železnica.
Kým na strane „príchodzích“ prevládal entuziazmus a naivita, z odbornej a organizačnej stránky to boli ľudia na svojom mieste. Prístup zo strany prijímateľov „pomoci“ sa dá len ťažko nazvať úprimným. S odstupom niekoľkých desiatok rokov môžeme konštatovať, že išlo o vypočítavosť a cynizmus. To, že členovia družstva vložili do projektu svoje peniaze (mnohí predali doslova všetko), um a pracovitosť, aby v pustatine vybudovali priemyselné prevádzky (napr. prvú elektráreň v Kirgizsku) a aktívne pomáhali pri budovaní železnice, priehrady či hlavného mesta Kirgizska, im nebolo nič platné, pretože v družstve sa stali postupne menšinou a nakoniec oň prišli.
Len náhodou sa stalo, že príspevok o neradostnom osude československého družstva Interhelpo sme priniesli krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Článok, ktorý vznikal ešte pred Ruskou inváziou na Ukrajinu, sa stal symbolickou pripomienkou entuziazmu, ale najmä ľudskej tragédie, ktorá sa skončila po necelých 20 rokoch likvidáciou družstva jeho začlenením do systému sovietskeho hospodárstva. Paradoxne, možno najšťastnejší boli tí, ktorí sa otočili na „opätku“ a vrátili sa domov v začiatkoch, alebo tí, ktorí sa z Kirgizska dostali domov akoukoľvek cestou v priebehu prvého desaťročia existencie družstva. Mnoho z tých, ktorí tu zostali, skončilo v „mäsovom mlynčeku“ stalinského teroru a nie je známe ani miesto ich posledného odpočinku. Niektorým sa po skúsenostiach zo sovietskych gulagov stalo jedinou cestou do starej vlasti členstvo v Prvom československom armádnom zbore generála Ludvíka Svobodu.
Marián Dukes, AGROBIZNIS
Snímka: wikipedia
Tento text bol publikovaný vo februárovom vydaní AGROMAGAZÍNU na s.5
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Pôvodný článok z roku 2022 si nájdte tu.
