Svet sa mení neustále. Tento rok sa prehupol do druhej polovice, a už dnes je jasné, že bude plný zásadných zmien. Menia sa politické vplyvy, klíma a možno i strelka na ekonomických váhach.
Zatiaľ čo ukrajinský prezident vo svete presviedča svojich partnerov o potrebe ďalšej vojenskej podpory pre obhajobu demokratického sveta, jeho súper v Kremli už pochopil, že svetu (aj tomu demokratickému) vládnu peniaze. Putinovi sa podarilo získať podporu krajín skupiny BRICS pre vytvorenie novej obilnej burzy, s vylúčením meny amerického dolára. V tejto skupine je okrem Ruskej federácie aj Čína (majiteľ najväčších svetových zásob zrnín), Brazília (top producent kukurice), India (ryža) a k Juhoafrickej republike sa pridávajú aj ďalšie africké štáty (Nigéria, Zimbabwe, Kongo, Tunisko). Na africký trh, o ktorý sa opierali aj vývozy európskych producentov, už zrejme môžeme zabudnúť. Možno aj na čiernomorské prístavy v rukách Ukrajiny...
Predvolebné debaty kandidátov na prezidenta Spojených štátov amerických totiž nechávajú väčšinu demokratov skeptických, s otázkou v otvorených očiach „je toto výber toho najlepšieho, čo Amerika ponúka?“. Odpoveď by mal svet spoznať do konca tohto roka. No dá sa predpokladať, že aj v najslobodnejšej krajine sveta dôjde k zmene politiky. Bude to návrat od globalizovanej ekonomiky k národným záujmom? Nacionalizuje sa aj Francúzsko a ďalšie krajiny Európy. V Európskom Parlamente vzniká nová frakcia „Patriotov“, z ktorých by mala asi najväčšiu radosť Mária Terézia. Do zostavy Maďarsko – Česká republika – Rakúsko chýba už iba Slovensko...
Na druhej strane je dobrým znamením, že víťazné frakcie volieb do Európskeho Parlamentu – Kresťanskí demokrati (EPP - 26,11%) a Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D - 18,89%), dávajú poľnohospodárstvo medzi priority budúcich debát. Dá sa to predpokladať aj počas nasledujúceho polroka, keď Rade EÚ predsedá Maďarsko, historicky agrárna a navyše hrdá krajina. Možno sa mu podarí dokončiť zmeny, ktoré sa začali riešiť počas belgického predsedníctva v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Hlavne, čo sa týka „externej konvergencie“, ako sa označuje dorovnanie priamych platieb pôvodných a nových členských krajín.
Navyše, zdá sa, že rizikový manažment by sa mal stať samozrejmosťou už aj v poľnohospodárskych podnikoch. To, čo sa stáva normou hospodárskeho roka už aj v našich zemepisných šírkach – extrémne silné búrky, lokálne prívalové zrážky, vietor dosahujúci rýchlosť tornád, už asi nebude iba obyčajným „zlým počasím“, ale skôr dôsledkom zmeny klímy. Niektoré riziká sú poistiteľné a za tie, ktoré nie sú komerčne poisťované, by mala prevziať spoločenskú zodpovednosť krajina, ktorá svojou (ne)činnosťou prispieva k týmto podmienkam, t.j. štátnymi kompenzáciami.
Napokon aj poveternostné podmienky v tomto roku smerujú k menej priaznivým odhadom úrod, ako boli vlani. Zaplavené územia v Nemecku, Francúzsku či sucho v čiernomorskej oblasti spôsobujú na trhu napätú situáciu, keď produkcia sa rovná, alebo je až pod úrovňou objemu spotreby. Čiže budeme vyrábať rovno „ z ruky do úst“. Kľúčové bude tiež správanie sa spracovateľov a výrobcov potravín v Európe. Od 1. júla sa totiž sprísnili aj požiadavky na kvalitu potravín a zrnín, znížením maximálnych limitov obsahu deoxynivalenolu (DON) v potravinách. To bude obzvlášť v tomto mokrom roku výzva pre väčšinu európskych farmárov, na ktorých sa tak zvyšuje tlak aj z druhej strany, nielen kvôli znižovaniu počtu účinných látok používaných v chemických ochranných prostriedkoch.
S novou šancou súčasnej predsedníčky Európskej Komisie, Ursuly von der Leyenovej, na jej zotrvanie vo funkcii, sa tak únia bude pravdepodobne naďalej venovať prioritne „zelenej agende“. Aj návrh rozpočtu Európskeho Spoločenstva na rok 2025, ktorý znižuje podpory do poľnohospodárstva, no zvyšuje na environmentálne ciele, to nasvedčuje. Teda pod jej dozorom sa tiež rozbehnú prístupové rokovania s poľnohospodárskymi veľmocami - Ukrajinou a Moldavskom. Zostáva si len želať, aby sen o krajšej a čistejšej Európe žijúcej v jednote a mieri, pretlačil silnú pažu ekonomicky sa vzmáhajúcich zoskupení svetových mocností, väčšinou s autoritárskym režimom.
Lada Debnárová
