Aj minulý rok v takomto čase slovenskí chovatelia dojníc prežívali ťažké časy. Vtedy ešte ani len netušili, že o rok to bude ešte horšie...
K investičnému dlhu, vysokým stratám z minulých rokov, problémom s pracovnou silou a pandémii koronavírusu pribudol ďalší problém v podobe obrovského nárastu nákladov. V tom čase toto navýšenie predstavovalo v priemere 20 % alebo zhruba 8 centov na kilogram mlieka.
V rámci celého slovenského sektoru prvovýroby mlieka predstavoval nárast nákladov takmer 70 miliónov EUR!
Pre viaceré podniky prvovýroby mlieka bol tento nárast nákladov nezvládnuteľný a stal sa impulzom pre rázne rozhodnutie nepokračovať v prehlbovaní straty na mlieku a skončiť túto ťažkú a tŕnistú cestu chovu dojníc. Vybrali sa po ľahšej výnosnejšej ceste rastlinnej výroby.
Našťastie, boli aj také podniky, ktoré si zrátali, že ani cesta rastlinnej výroby nebude donekonečna výnosná bez organickej zložky, že predsa len to mlieko drží ako-tak cash-flow v podnikoch a v neposlednom rade, že ak chceme zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, niekto na Slovensku to mlieko vyrábať musí. Ale už vtedy bolo jasné, že ani najväčší srdciar nebude robiť naveky straty len z lásky k dojniciam alebo slovenskému národu.
Tí, ktorí sa rozhodli udržať svoje chovy dojníc, sa dostali do ťažkej situácie. V tom čase bolo reálne, že zhruba polovica navýšených nákladov by sa mohla pokryť cez navýšenie ceny mlieka. Zostala však otvorená tá druhá polovica. Chovatelia potrebovali preklenúť ťažké obdobie enormného nárastu nákladov, ktoré nespôsobili oni, ale trh. Dostali sa do ďalšej ťažkej krízy a boli odkázaní na pomoc štátu.
Tak, ako počas predchádzajúcich mliečnych kríz, aj v tom čase nastúpil Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka, aby hájil záujmy tých, ktorí dovtedy nezrušili chov dojníc a boli ešte stále ochotní vyrábať mlieko.
V septembri minulý rok začala siahodlhá cesta presadzovania požiadavky o mimoriadnu podporu na kompenzáciu zvýšených nákladov na výrobu mlieka. Táto v celoslovenskom objeme predstavovala 35 miliónov EUR. Nebola to ľahká cesta, bola dlhá a zložitá - plná prieskumov, analýz, nápočtov, vyhlásení chovateľov, tlačových správ a mediálnych vystúpení a hlavne argumentácií a presviedčania najvyšších rezortných predstaviteľov o potrebe podporiť sektor mlieka.
Napokon sa takmer po polroku snaženia podarilo vybojovať necelú tretinu požadovanej sumy. Bolo rozhodnuté, že z celkových 10 miliónov EUR budú producenti mlieka podporení sadzbou 89 EUR na dojnicu. Samozrejme, akákoľvek pomoc je vítaná, ale bola veľmi pomalá. Prešiel totiž ďalší polrok, pokým chovatelia túto podporu skutočne dostali.
Najhoršie na tom všetkom je však to, že počas prvého polroka, pokým čakali na tú malú časť podpory, sa situácia vôbec nezlepšila. Naopak, vo februári vypukol na Ukrajine vojnový konflikt, ktorý roztočil koleso nákladov a problémov ešte rýchlejšie.
Celý článok nájdete v októbrovom vydaní Slovenského CHOVU na s.12-13
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Ing. Margita Štefániková, Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka, Nitra
