Štúdia v celej EÚ ukazuje, ako ľudia z rôznych krajín prijímajú a hodnotia rastlinné náhrady mlieka alebo syra a prečo sú alternatívy najlepšie prijímané Nemcami.
V Taliansku a Francúzsku je spotreba syrových výrobkov hlboko zakorenená. Rastlinné náhradné produkty tam majú ťažké časy kvôli otázkam chuti. V Poľsku sú živočíšne mliečne výrobky považované za zdravé a celkovo prospešné. Ak sú rastlinné alternatívy ešte drahšie, akceptácia medzi poľskými občanmi klesá. V Nemecku je situácia iná - tu sú alternatívy rastlinného mlieka alebo syra hodnotené ako dobré pre dobré životné podmienky zvierat, pre životné prostredie a ako zdravé. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo má Nemecko zo všetkých šiestich skúmaných európskych krajín najvyšší predaj alternatívnych produktov na rastlinnej báze.
Predaj vzrástol o 49 %
Nedávna štúdia univerzity v Hohenheime požiadala o zistenia 3 086 spotrebiteľov v Dánsku, Nemecku, Poľsku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku. „Do štúdie boli zaradení iba ľudia, ktorí buď už konzumovali rastlinné mliečne výrobky, alebo sa s touto myšlienkou pohrávali. S ľuďmi, ktorí sa o to vôbec nezaujímali, sa nepočítalo.“
Čísla však hovoria jasnou rečou. Takzvané mlieko a mliečne náhrady, ktoré sa vyrábajú z rastlín, sa tešia čoraz väčšej obľube na celom európskom trhu. Ich predaj v Európe vzrástol medzi rokmi 2020 a 2022 o 49 %. Podľa nariadenia EÚ môžu niesť označenie „mlieko“ iba produkty, ktoré pochádzajú z procesu dojenia zvierat. Rastlinné alternatívy smotany, tvaroh, syr alebo jogurt sa okrem iného vyrábajú z obilia, olejnatých semien alebo strukovín.
Stravovacie návyky robia rozdiel v Nemecku
Z pohľadu vedcov sú Nemci jedineční najmä kritickým postojom k životným podmienkam zvierat. To spolu s aspektmi, ako je zdravie a životné prostredie, zohráva veľkú úlohu pri rozhodovaní o tom, ako často ľudia konzumujú rastlinné mliečne výrobky. Najmä pri tých, ktorí si osvojili vegetariánsky alebo vegánsky životný štýl, je o 34 % vyššia pravdepodobnosť, že budú častejšie konzumovať rastlinné alternatívy.
„To potvrdzuje náš predpoklad, že rozhodnutie konzumovať rastlinné mliečne výrobky je do značnej miery určené stravovacími návykmi,“ povedala Dr. Beate Gebhardt, vedúca AK BEST na univerzite v Hohenheime. "Okrem toho sociálne normy a kultúrne tradície majú na Nemcov menší vplyv ako na ľudí v iných krajinách."
Náhradné produkty musia chutiť – nie nevyhnutne kopírovať originál
„Aby výrobcovia oslovili viac spotrebiteľov, musia preto vyvíjať produkty s vylepšenými receptúrami alebo viacerými variantmi produktov,“ tvrdí vedkyňa a dodáva: „Okrem toho zvedavosť motivuje spotrebiteľov vyskúšať nové potravinárske produkty.“ Spoločné pre všetkých ľudí, ktorí konzumujú rastlinné mliečne výrobky, je, že sú otvorení dopytu po informáciách o týchto produktoch. Spotrebitelia, ktorí si cenia kvalitné potraviny, vyhľadávajú takéto informácie.
Na druhej strane výskumníkov prekvapilo, že na rozdiel od ich očakávaní nemala úroveň vzdelania a ďalšie sociodemografické faktory štatisticky dokázaný vplyv na frekvenciu konzumácie rastlinných mliečnych výrobkov.
Z topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Univerzita v Hohenheime / Max Kovalenko
