V mysliach farmárov už rezonujú povinnosti spojené so štartom do novej sezóny sejby jarných plodín. Jej štart je však iný ako po iné roky. Je spojený s väčšou mierou neistoty ako obvykle.
Fenomén neistoty plynúci z premenlivosti počasia je niečo, s čím sa naučili fungovať, nakoľko povaha tejto profesie si to vyžaduje. No do tejto rovnice sa ostatné obdobie „prikradla“ ďalšia neznáma a to neistota o vlastnú budúcnosť. Vidieť to momentálne na vlne protestov, ktoré realizujú poľnohospodári už takmer v celej západnej Európe. Zelená politika, ktorá v sebe nesie prvky obštrukcií poľnohospodárskej výroby, pandémia a potom inflácia, ktorá sa stará o to, že príjmy farmárov sa hýbu ako na hojdačke sú frustráciou, ktorú už nedokázali v sebe dlhšie udržať. Obzvlášť po tom, čo vlády vo viacerých krajinách im najnovšie dali avízo o tom, že ich znovu výraznejšie daňovo zaťažia.
Šéfka Európskej komisie nedávno oficiálne otvorila strategický dialóg k budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ, ktorého výstupy by mali v lete 2024 sformovať závery toho, kam sa má európske poľnohospodárstvo ďalej uberať. Debata by mala nájsť väčšiu symbiózu medzi cieľmi zabezpečenia na jednej strane potravinovej bezpečnosti a súčasne dostatočnými príjmami farmárov na strane druhej, no za podmienky pokračovania plnenia cieľov, ktoré majú viesť k zelenej transformácii.
Mnohí sa pýtajú, či vlastne existuje nejaké win – win (pozitívne pre obidve strany) riešenie medzi ekológiou a poľnohospodárskou výrobou. V súčasnosti to vyzerá tak, že ak vyhrá ekológia, bude to prehra pre poľnohospodárstvo, prípadne naopak. Poľnohospodári sú však frustrovaní i z toho, že na jednej strane podmienky Zelenej dohody žiadajú v záujme znižovania emisií znižovať poľnohospodársku produkciu, no na druhej strane legislatívci bez okolkov umožňujú lacné dovozy ukrajinského tovaru do EÚ častokrát vyrobeného bez plnenia výrobných štandardov platných v EÚ.
Ako jedno z riešení ako zladiť ekológiu s férovými príjmami farmárov sa črtá alternatíva, že Spoločná poľnohospodárska politika by v budúcnosti mohla byť obohatená o tretí pilier. K priamym platbám a rozvoju vidieka by pribudol tretí pilier pre krízové intervencie. Môžeme povedať, že nejde o riešenie, ale skôr nástroj, ktorý bude zmierňovať prípadné krízy. Otázka znie, či je naozaj nutné diktovať politiku tak, aby viedla ku krízovým situáciám.
Podobne je to aj s infláciou, ktorá v normálne fungujúcej ekonomike nie je ničím iným ako skrytou daňou za neprimeraný rast štátnych dlhov. Môžeme zalepiť poľnohospodárom ústa podporami za výmenu toho, že budú v mene ochrany klímy produkovať menej, no výsledkom budú zase len drahšie potraviny a nová inflácia (drahá potravina rovná sa menej dopytovaná potravina – hlavne v chudobnejších krajinách). To veru ako win-win riešenie nevyzerá.
David Karkulín, AGROBIZNIS
Tento text bol publikovaný vo februárovom vydaní AGROMAGAZÍNU na s.3.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Ilustračná snímka: youtubový kanál FRANCE 24
