Nedá sa to zatiaľ zovšeobecniť v našich stádach. V susednej ČR sa už o tom potichu hovorí. O čo ide? Niekedy je z rôznych dôvodov potrebné prijať neľahké manažérske rozhodnutie. O tom, že je nutné zo stáda vyradiť viac dojníc.
A nie je humánne, ak má ísť o teľné zvieratá. Obávam sa, že pred takouto dilemou budú stáť i niektorí naši chovatelia v septembri. Tí, čo sa zaviazali v súvislosti s podporou na zníženie negatívneho vplyvu vlaňajšieho sucha, udržať stavy zvierat do augusta 2023. Spoja sa dve veci. Záväzok z jesene 2022 a klesajúca farmárska cena mlieka.
Pri holštajnskom plemene je tu ďalší faktor. V jeho americkej populácii (hovoril o tom prof. Fricke na super seminári, zorganizovanom SHA) sa ako optimálna ukazuje servis perióda 115 dní (medziobdobie okolo 400 dní). Viaceré naše stáda, dôsledne uplatňujúce synchronizačné schémy v kombinácii so sonografiou či softvérmi na spresnenie identifikácie ruje, už dosahujú medziobdobie pri holštajnskom plemene aj pod 380 dní. Čo možno i u nás nezodpovedá optimu z hľadiska efektívnosti produkcie mlieka.
Prof. Fricke sa na tomto seminári zamyslel aj nad otázkou výrazného zlepšenia plodnosti v ostatných 15 rokoch. Plemenná hodnota pre plodnosť (vyjadrená ukazovateľom pregnancy rate) sa za uvedené obdobie zmenila minimálne. Za pokrokom teda stojí vplyv manažmentu – konkrétne precízne uplatňovanie hormonálnych protokolov. Spomenutý bol ukazovateľ pregnancy rate. Vyjadruje sa v percentách a je súčinom percenta inseminovaných zvierat (súvisí s precíznosťou vyhľadávania ruje) a percenta oplodnenia inseminovaných zvierat. Na stanovenie pregnancy rate sú potrebné špeciálne softvéry.
Preto u nás, žiaľ, nepatrí medzi verejne dostupné dáta. Dostupným je u nás z hľadiska reprodukcie stále dĺžka medziobdobia. Už v roku 1995, keď som obhajoval kandidátsku dizertačnú prácu, ktorej značná časť bola venovaná vzťahom medzi mliekovou úžitkovosťou a reprodukciou dojníc, som navrhol, aby publikovaným ukazovateľom bola aj dĺžka servis periódy (obdobie medzi otelením a oplodnením). Myslím, že to platí i dnes.
Napríklad pri holštajnskom plemene je priemerné poradie laktácie 2. Pri dojnici, ktorá sa druhýkrát nestihne oteliť, nemáme k dispozícii žiaden údaj o medziobdobí. Servis periódu by sme však vo viacerých prípadoch (po stanovení teľnosti) vedeli.
Veľmi cenné informácie o reprodukcii dojníc priniesol júnový Slovenský CHOV. V rozhovore s Mariánom Nagyom je i návod, ako odhadnúť pregnancy rate. Prílohou júnového Slovenského CHOVu je ročenka NAJ. Z jej tabuliek vyplýva, že až 71 % chovov holštajnských dojníc s úžitkovosťou nad 10 000 kg za laktáciu má medziobdobie kratšie ako 400 dní. Famózne. Klobúk dolu.
Tabuľky NAJ s výsledkami jednotlivých druhov a plemien HZ s analýzami budeme postupne prinášať na tomto portáli a našom fb.
Ján Huba, NPPC – VÚŽV Nitra, Slovenský CHOV
