Slovenská republika sa stala členom Európskeho Spoločenstva 1.mája 2004. Ale ani devätnásť rokov od vstupu nám nestačilo na to, aby sme sa naučili poriadne si robiť svoju „domácu úlohu“.
Stále sme akoby vo veku nezrelého, nezodpovedného prváčika, ktorý si naivne predstavuje, že celý svet sa točí len okolo neho. Keď sa mu niečo nepáči, narieka a kričí hneď o pomoc. Ale keď sa od neho vyžaduje nejaká práca, uteká od nej a nedokáže ju vyriešiť ako treba. A podľa toho sa k nemu správa vedenie, aj samotné Spoločenstvo ostatných členských štátov.
Keď už sme sa „dali na vojnu“, musíme bojovať. Ak sa chceme zaradiť medzi skúsených harcovníkov, ktorí vstupovali do únie desiatky rokov pred nami, musíme sa usilovne učiť. Spomínam si na trojtýždenný kurz, ktorý pred rokom 2004 pre kandidátske krajiny pripravili vo Wageningene a učili nás – vtedajších štátnych úradníkov, ako fungovať na „bruselskom bojisku“. Ako obhajovať určité témy, kde hľadať argumenty, ktoré obstoja, prečo je dôležité spájať sily s ostatnými a tiež, že aj v európskych štruktúrach pracujú „len“ ľudia a nie vždy sa podarí presadiť zámer len oficiálnymi cestičkami...
Základom je pozorné sledovanie toho, čo sa deje – každý dôsledne vo svojej špecifickej oblasti. Lebo v Úradnom vestníku ES legislatívci denne publikujú množstvo nariadení, smerníc, rozhodnutí či odporúčaní. Lebo diskusie na celospoločenské aj odborné témy prebiehajú na viacerých fórach. Lebo slovenskí predstavitelia štátnych i mimovládnych organizácií sú členmi ďalších medzinárodných združení a inštitúcií. Lebo na ministerstvách nesie zodpovednosť najmä vedenie a ministri... Už by sa nemalo stávať, že Slovensko dostane mastné pokuty za to, že ani za niekoľko rokov netransponuje európske smernice do svojej národnej legislatívy, alebo úplne odignoruje celoeurópsky záväzné nariadenia. Ako to bolo napr. za nerekultivovanie a neuzavretie určitých skládok odpadu, za nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho, za nezavedené usmernenie o audiovizuálnych mediálnych službách, atď. Ibaže tu už za nesplnenú domácu úlohu krajina zbytočne platí milióny euro!
Druhou zásadou je komunikovať – nielen v rámci konkrétnych štruktúr EÚ, ale predovšetkým doma. Obvykle, ak chce členský štát v únii niečo presadiť, najskôr zapracuje na domácej pôde – ministerskí úradníci riešia problémy nie za svojimi pracovnými stolmi, ale na mnohých spoločných stretnutiach so zástupcami praxe, skúsenými odborníkmi a tiež medzi odvetviami. Keď si to vydiskutujú, nájdu možné aj alternatívne riešenia, potom hľadajú spojencov v ostatných krajinách. Pripravia si podklady pre racionálne zdôvodnenie svojho návrhu a nájdu najvhodnejší postup, akými krokmi a kadiaľ vedie cesta k dosiahnutiu jeho presadenia na celoúnijnej úrovni. Nezabúdajú pritom, že so zamestnancami Európskej Komisie, či poslancami Parlamentu treba mať dobré vzťahy a pracujú aj na lobovaní na „horúcej pôde“ v Bruseli. Ale prvoradá je dobre zvládnutá domáca úloha.
Samozrejme, vzájomný prenos informácií z rokovaní na jednotlivých platformách je predpokladom toho, že každá zo strán komunikácie je aktuálne v obraze. Odbornosť či po našom „dobré podkutie šimľa“ je tretia zásada práce na úrovni EÚ. Postup, ktorý kedysi zaviedol istý „čevenobielozelený“ minister pôdohospodárstva, keď doslova zakázal komunikovať úradníkom informácie s odbornou verejnosťou, je pravým opakom toho, čo potrebujeme. Je pochopiteľné, že úradník nemusí mať dostatok skúseností z praxe a praktik zasa vedomosti o európskej legislatíve. Musia sa navzájom dopĺňať.
Možno vám pripadá táto téma neaktuálna, ale neustále sa k nej musím vracať, keď vidím, ako sa boríme s presadzovaním našich slovenských záujmov na úrovni únie. Keď vnímam, že sa nám nedarí dosiahnuť ani adekvátnu reakciu od európskych inštitúcií na naše požiadavky, napríklad v rámci národného strategického plánu. Alebo len nedávno sa pod spoločné komuniké podpísali krajiny susediace s Ukrajinou, ktoré dostali prvú nálož navážok pšenice, kukurice či repky. Podobné námietky pritom zazneli na Rade ministrov poľnohospodárstva, ale aj na stretnutí poľnohospodárskych komôr krajín Vyšehradskej štvorky. Európska Komisia zatiaľ hrá mŕtveho chrobáka a počúvame o pokračovaní bezcolného režimu na dovozy od jedného z najväčších svetových producentov zrnín. Naozaj si už nedokážeme pomôcť, ani spolu - Slováci, Poliaci, Maďari, Rumuni, Česi, Bulhari?
Zamyslime sa najskôr nad sebou. Zbavme sa konečne detských chorôb nového členského štátu a staňme sa plnoprávnym a aktívnym partnerom Európskeho Spoločenstva. Ak si v tomto poriadok neurobíme sami, nikto iný za nás bojovať nebude.
Lada Debnárová, marec 2023