Európska únia dlhodobo hlása víziu líderstva v ochrane životného prostredia a boji s klimatickou zmenou, ktorú sa snaží presadiť aj do legislatívy. Toto líderstvo sa realisticky snažíme potvrdiť prechodom na využívanie zelených technológií.
Takmer štvrtina vyrobenej elektriny v EÚ už pochádza z obnoviteľných zdrojov. Naša vízia líderstva vo využívaní zelených technológií má však jeden háčik. Možno sme lídrami v redukcii emisií vo svete, no jednoznačne sme podcenili to, odkiaľ budeme čerpať zdroje pre výrobu zelených technológií. V tejto otázke nás už dávno predbehla Čína. Tá je lídrom v oblasti výroby solárnych panelov, batérií ako aj elektromobilov. Možno výrobné know -how pochádza z Európy, no je to Čína, ktorá dokázala potenciál týchto myšlienok a skúseností naplno využiť vo svoj prospech. Legislatívci v EÚ sa snažia tento trend zvrátiť, keď v máji bola schválená legislatíva, že do roku 2030 musí EÚ sama vyprodukovať aspoň 40 % solárnych panelov, tepelných čerpadiel, veterných turbín a ďalších zelených technológií, ktoré budú nasadené do prevádzky v spoločenstve. Problémom je, že v rámci výroby zelených technológií nedokážeme cenovo konkurovať Číne a po rozbroji s Ruskom, ktoré EÚ roky zásobovalo lacnou energiou, to bude ešte ťažšie.
Priemysel v Eurozóne je od júna 2022 v permanentnej kontrakcii, na čo poukazuje nákupný index manažérov (PMI) v priemysle. Nebyť pozitívnych čísel PMI v oblasti služieb, ekonomika eurozóny by bola v recesii. No aj efekt vyššej peňažnej zásoby, ktorý dnes podporuje sektor služieb, časom vyprchá a otázka znie, čo potom ďalej? Samozrejme, môžeme znovu naliať peniaze do ekonomiky a rozriediť našu menu, no je to len dočasné riešenie, ak vôbec. Evidentne riešením nie je ani súčasná politika, keď sa legislatívci v záujme ochrany domácich výrobcov rozhodli zavádzať importné clá na čínske zelené technológie, najnovšie až 38 % extra clo na čínske elektromobily. Čína už avizovala protiopatrenia v podobe začatia antidumpingového šetrenia podpôr v oblasti produkcie európskej bravčoviny a mliečnych produktov, ktoré od nás importuje. Je tak možné, že na súčasnú európsku reštriktívnu politiku v podobe uvalenia ciel napokon doplatí práve poľnohospodárstvo. A povedzme si úprimne, bez lacných čínskych tovarov a lacnej ruskej energie, bude reálny prechod na zelené technológie zložitý. Preto zrejme schodnejšou cestou bude zníženie spotreby. To ale môže byť dosť bolestivé pre našu ekonomiku založenú na službách.
Tento texct nájdete v sepmtebrovom vydaní AGROMAGAZÍBNu na s.5.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
David Karkulín, AGROBIZNIS
