Kríženec medzi domácimi ošípanými a diviakmi, ktorý sa stal známym ako "kanadská super ošípaná", by mohol preniknúť do USA. Výskumníci opisujú robustné všežravce ako ekologickú katastrofu.
Medzi americkými poľnohospodármi na hranici s Kanadou vládne nepokoj. Nechcené polodivoké ošípané by mohli imigrovať zo susednej krajiny a spôsobiť veľké škody.
V roku 1980 kanadskí farmári doviezli euroázijského diviaka do Kanady ako nový exotický druh. Skrížili ho s domácimi ošípanými, čím vytvorili druh ošípaných, ktorý je väčší, plodnejší a dokáže odolať chladným kanadským zimám.
Keď sa trh s diviakmi v roku 2001 zrútil, mnohé z ošípaných boli vypustené a extrémne sa rozmnožili. Dnes sú rozšírené v Alberte, Saskatchewane a Manitobe a boli zaznamenané vo väčšine kanadských provincií. Výskumníci varujú, že by mohli čoskoro preniknúť do USA a spôsobiť škody za milióny dolárov.
Ošípané ako ekologická katastrofa
"Sú to najhoršie invázne veľké cicavce na planéte," povedal Ryan Brook minulý rok pre Business Insider. Brook je výskumník voľne žijúcich živočíchov a profesor na univerzite v Saskatchewane, ktorý sa venuje výskumu ošípaných už viac ako desať rokov.
Podľa novej štúdie sú Montana, Severná Dakota, Južná Dakota a Minnesota najviac ohrozené týmito ošípanými. Údaje z označených zvierat ukazujú, že sa vyskytujú hlavne v lesoch, na obilných poliach a mokradiach. "Zjavné preferencie ošípaných a možnosti vytvárania sietí biotopov naznačujú, že tieto oblasti v severných Spojených štátoch majú vysoký potenciál šírenia týchto inváznych diviakov," uvádza sa v štúdii.
Business Insider Brook opísal tieto ošípané ako ekologickú katastrofu - môžu vážiť až 270 kg a konzumovať takmer čokoľvek, okrem iného aj žaby a salamandry, vajcia vtákov hniezdiacich na zemi, ako sú kačice a husi, a dokonca môže byť pre ne potravou aj jeleň biely.
Zvieratá ničia poľnohospodárske plodiny, najmä kukuricu, a to rozrývaním pôdy, aby sa dostali ku koreňom rastlín a larvám hmyzu. Prenášajú tiež choroby, ktoré môžu infikovať zvieratá a ľudí.
Podľa odhadov USDA spôsobujú diviaky v americkom poľnohospodárstve škody ročne vo výške 2,3 miliardy eur.
Kanada aj USA sa snažia kontrolovať tieto populácie diviakov. Ich odchyt je však málo efektívny, hovorí Brooks, keďže sa rozmnožujú príliš rýchlo.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Imago/imagebroker
