Vďaka činnosti Občianskeho združenia Salašnícke psy – Hajčiarik dochádza k záchrane pôvodného slovenského pastierskeho plemena slovenský hajčiarik. Tento článok je pokračovaním príspevku jeho zakladateľov, ktorý sme publikovali v prvom minuloročnom dvojčísle slovenského CHOVu na s.34-35.
Ako pokračuje práca združenia
Plemenu slovenský hajčiarik sme sa venovali aj v tohtomesačnej reportáži na s.4-6. Počas návštevy Gazdovského dvora vo Veľkej Doline sme sa porozprávali s jedným zo zakladateľov spomínaného OZ Ing. Matejom Takáčom. V súčasnosti pokračuje odkupovanie pastierskych psov tohto málo známeho plemena najmä v regióne Liptova a Horehronia, ale najnovšie aj v okolí Kremnice a Žarnovice. Zdrojom potenciálneho plemenného materiálu sú často, bohužiaľ, zanikajúce salaše. Pri výbere jedincov vhodných na proces revitalizácie tohto plemena sa používajú aj moderné metódy, ako je odber vzoriek srsti a analýza genofondu. Odkúpené jedince sa umiestňujú u členov združenia, resp. v ich „dosahu“. Aj preto členovia združenia hľadajú ďalších spolupracovníkov, u ktorých by mohli umiestňovať ďalšie odkúpené jedince, ale aj šteňatá narodené po týchto jedincoch. V roku 2022 už totiž došlo vďaka aktivite združenia k narodeniu potomkov z 3 vrhov. Z každého vrhu boli do ďalšieho šľachtenia vybraté 2 jedince. Jedným z nich je v reportáži spomínaný Teo. Vzorky genetického materiálu všetkých 3 šteniat boli v USA podrobené genetickému embark testu, ktorý nenašiel zhodu s existujúcimi plemenami psov a zároveň potvrdil spoločný genetický základ s predkami plemien ako je borderkólia, pumi, shetlanský ovčiak a nemecký ovčiak.
Maťo, otec Tea z titulnej snímky článku.
Cieľom je zapojiť do záchrany plemena aj jedince F1 generácie, samozrejme, v primeranom veku. Chovatelia zo susednej Českej republiky už prejavili záujem o staršie jedince, ale najmä o mláďatá narodené z programu revitalizácie plemena slovenský hajčiarik. Chov tohto plemena má tradíciu aj u našich západných susedov, kam bolo v minulosti dovezených niekoľko jedincov. Za riekou Moravou je toto plemeno známe ako hajčárek, resp. zaháněč či slovácký chundeláč, ale aj slovácký ovčák.
Sučka Morža, ktorá sa u novej majiteľky učí pásť menšie stádo oviec a kôz.
Pes Fiskuš je po ostrihaní ešte väčší fešák.
V prípade záujmu o členstvo v klube, resp. o ďalšie informácie o plemene slovenský hajčiarik píšte na emailovú adresu
Celý článok bol publikovaný v letnom dvojčísle Slovenského CHOVu na s.20.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímky: autor a archív OZ Salašnícke psy – Hajčiarik
