Aké je riziko požiaru od plynov z hnoja pod roštovými podlahami? Oslovili sme požiarneho experta Antona Baumanna.
Anton-Rupert Baumann z Wangen im Allgäu je poradcom hasičského zboru, odhadcom škôd a inšpektorom pre bioplynové stanice. Okrem iného pôsobil ako expert po veľkom požiari v Alt-Telline. Rozprávali sme sa s ním o nebezpečenstve požiaru plynov z hnoja pod roštovými podlahami v maštaliach ošípaných a dobytka.
Aká je súvislosť medzi požiarom ošípaných v Alt Tellin (Nemecko, uhynulo 55 000 ošípaných) v roku 2021 a výbuchom na texaskej mliekovej farme, ktorý v apríli zabil 18 000 jedincov dobytka?
V oboch prípadoch je veľmi opodstatnené podozrenie, že stúpajúce plyny z hnoja spôsobili deflagráciu a v dôsledku toho požiar. Hnojové plyny obsahujú vysoko horľavú zmes metánu (CH4), sírovodíka (H2S) a amoniaku (NH3).
Čo hovorí pre tento predpoklad o požiari v Alt-Tellin?
Príčina požiaru zatiaľ nie je jednoznačne objasnená. Isté však je, že požiar sa cez 18 maštalí rozšíril v priebehu niekoľkých minút. Hasičom sa požiar vodou nepodarilo uhasiť. To vyvoláva podozrenie, že elektrická zapaľovacia iskra alebo iná príčina zapálila zmes plynu a vzduchu. Pretože horiace plyny sa nedajú uhasiť vodou.
Aké okolnosti urýchlili šírenie požiaru?
Všetky kanály na hnojenie pod 18 maštaľami boli navzájom prepojené. Okrem toho bolo v 1,1 m hlbokej pivnici na hnojisko pod lamelami uskladnené dostatočné množstvo fermentujúcej hnojovice. V niektorých maštaliach boli inštalované plastové roštové podlahy. Tie sa pri zahrievaní roztopia a potom horia ako ťažký olej. Oheň by teda bolo treba hasiť penou. Pre nevyhovujúcu koncepciu požiarnej ochrany však na to neboli pripravené záchranné zložky.
Tzv. hnojové pivnice pod roštovými podlahami sú v mnohých maštaliach. Prečo sa nehody stávajú len občas?
Existuje veľa nehôd spôsobených stúpajúcimi plynmi z hnoja, a to ako v sektore hovädzieho dobytka, tak aj v sektore ošípaných. Rozsah siaha od udusenia zvierat až po požiare a výbuchy. Myslím si, že toto je časovaná bomba v pravom zmysle slova. Zatiaľ čo prevádzkovatelia bioplynových staníc musia absolvovať príslušné školenia a určiť zóny ochrany pred výbuchom, majitelia zvierat často ani nevedia, čo sa deje pod škárami.
Čo presne sa tam deje?
V podstate pivnica na hnojovicu funguje ako bioplynová stanica. Produkuje sa bioplyn, teda zmes metánu, CO2, amoniaku a sírovodíka – a to nielen pri teplotách nad 40 °C, ako je to v dnes bežných fermentoroch. Takzvaná psychrofilná fermentácia začína už pri 10 °C. Vo vykurovaných chlievoch a najmä v lete sú teploty v hnojisku ešte vyššie. To uľahčuje fermentáciu. Ak v chlieve zlyhá ventilácia, už po 30 minútach sa môžu zvieratá udusiť toxickými plynmi. Najneskôr pri miešaní hnojovice sa stáva nebezpečným. Ohrozený je aj život personálu maštale!
Aké preventívne opatrenia odporúčate?
Je užitočné hnoj neskladovať pod lamelami, ale častejšie ho odčerpávať z maštalí, najlepšie do bioplynovej stanice, aby sa predišlo emisiám metánu. Stabilné koncepty so separáciou fekálií a moču alebo slamou tiež znižujú riziko. Je dôležité vetrať priestor pod roštami. Pri miešaní a odčerpávaní hnojovice by malo vetranie bežať na plné obrátky. Mimoriadne nebezpečné sú aj zváračské a flexibilné práce v maštali. Pred vykonaním týchto prác je dôležité odčerpať hnoj čo najďalej a priestor medzery zakryť doskami alebo niečím podobným.
Niektorí chovatelia hospodárskych zvierat používajú pivnicu na hnojenie na skladovanie zvyškov fermentácie. Iní separujú hnoj, predávajú pevnú fázu do bioplynových staníc a čerpajú kvapalnú fázu späť do hnojovej pivnice. Aký máte na to názor?
Myslím si, že používanie hnojovice ako skladu pre zvyšky fermentácie je veľká chyba kvôli nebezpečenstvám a emisiám, ktoré vznikajú. Hoci skorá separácia môže výrazne znížiť tvorbu plynu v pivniciach na hnoj, nemôže jej úplne zabrániť. Riedka tekutá fáza sa nestane sterilnou a veselo kvasí ďalej. A emisie amoniaku z moču sa tým vôbec nedajú zastaviť.
Z topagrar.com preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Heil
