Embryotransfer predstavuje proces, pri ktorom sa odoberajú embryá od darkýň (donoriek) a následne sa prenášajú do príjemkýň (recipientok), kde dané embryá dokončia svoj vývoj. Vo všeobecnosti tento prenos zahŕňa výber, manažment, ošetrenie darkýň a príjemkýň a odber s prenosom embryí v rámci úzkeho časového okna 6-8 dní po ruji. V tomto článku prinášame praktické skúsenosti chovateľa s danou metódou a celkovými potrebami, ktoré musí zabezpečiť a pripraviť na úspešný výkon transferu.
Prenos embryí bol realizovaný pri dojčiacich kravách na produkčnej farme matiek býkov v obci Pečovská Nová Ves. Celá realizácia prenosu bola riadená a organizovaná veterinárnym lekárom, ktorý aj samotný prenos vykonal.Prenosu však predchádza množstvo úkonov, ktoré musí zabezpečiť chovateľ. Prvým krokom je konzultácia ohľadom výberu príjemkýň, darkýň, a taktiež inseminačných dávok, pričom príprava zvierat začína už dva mesiace pred ET.
Výber zvierat
Základné požiadavky na výber donoriek boli: čistokrvnosť, telesný rámec, skóre telesnej kondície (BCS) min. 3 a predispozícia na darcovstvo embryí. Podľa daných kritérií boli vybrané 3 zvieratá plemena blonde d´Aquitaine vo veku 20 mesiacov s telesnou hmotnosťou 615 kg, 625 kg a 605 kg a jedno zviera charolaise vo veku 23 mesiacov a s hmotnosťou 590 kg. Vo všeobecnosti sa uvádza, že priemerný počet potenciálne získaných embryí sa pohybuje na úrovni 3-4 na jednu donorku.
Výber príjemkýň bol realizovaný na základe selekčných kritérií - jalovice, vek okolo 24 mesiacov, telesná hmotnosť nad 500 kg, ideálne kondičné skóre (BCS 3-4), od matiek s dobrými materskými vlastnosťami a matiek, ktoré mali dostatok mlieka pre výživu teliat. Do užšieho výberu pripadalo 31 jalovíc do dvoch rokov a do rezervy 7 kráv vo veku 3-4 rokov, ktoré boli 1-krát otelené a ktoré museli byť vyšetrené pre potenciálnu graviditu (aby nedošlo k riadenému potratu). Vo všeobecnosti sa uvádza, že približne 60 % z pripravovaných príjemkýň bude aj vhodne nasynchronizovaných, a teda vhodných pre vkladanie embryí. V našom prípade sa počítalo s priemerným počtom 6 príjemkýň na jednu darkyňu, v súhrne 24. Pre prípad nižšej než očakávanej úspešnosti synchronizácie sa do programu prípravy zaradilo viac zvierat.
Výber inseminačných dávok
V prvom aspekte výberu inseminačných dávok zohrávalo rolu plemeno. Vyberali sa dávky od preverených plemenníkov rovnakého plemena s lepšími vlastnosťami, ako majú rodičia a zároveň sa uprednostňovali jedince s predispozíciou ľahkých pôrodov. Počet inseminačných dávok pre jednu darkyňu predstavoval minimálne 3 s ohľadom na to, že je možné ju pri pretrvávajúcej ruji inseminovať až 4-krát s odstupom času 12 hodín. Potrebné bolo teda zabezpečiť minimálne 12 inseminačných dávok od plemenníka blonde d’Aquitaine a 4 od plemenníka charolais.
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Tvorba nukleových stád dojníc s požiadavkou na vysoký zdravotný status cestou využitia genomickej selekcie, inovatívnych biotechnologických metód a optimálneho manažmentu chovu, NUKLEUS 313011V387, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
1Ing. Tomáš Slanina, PhD., 2Ing. Patrícia Kovalčíková, 2Ing. Michal Kovalčík, PhD., 3Ing. Filip Tirpák, PhD., 4Ing. Slavomír Mindek, PhD.
1Ústav aplikovanej biológie, SPU v Nitre
2Farma matiek býkov, Pečovská Nová Ves
3Výskumné centrum AgroBioTech, SPU v Nitre
4Ústav chovu zvierat, SPU v Nitre
Celý článok nájdete v aprílovom vydaní Slovenského CHOVU na s.27-28.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
