Zima bola doteraz väčšinou mierna. Teraz sa ochladzuje. Sneh a ľadová zima však nie sú problémom pre väčšinu hospodárskych zvierat. Vadí im len mokro.
Chladný zimný deň a sneh kravám nevadí. Cítia sa pohodlne v „prašanovom“ čerstvom snehu a predvedú v ňom aj jeden, dva skoky. Pri nízkych teplotách to vyvoláva dojem, že sú v top forme. A skutočne, kravy uprednostňujú chladné obdobie.
„Ak sa hospodárske zvieratá dokážu uchrániť pred počasím a sú zdravé a dobre kŕmené, môžu v podstate zostať vonku po celý rok,“ hovorí Nina Keil, výskumníčka z Centra pre dobré životné podmienky zvierat Federálneho úradu pre bezpečnosť potravín a veterinárnu starostlivosť (Bundesamtes für Lebensmittelsicherheit und Veterinärwesen - BLV). „Ak zvieratá zostanú v zime niekoľko hodín vonku a potom sa môžu vrátiť späť do maštale, chov všetkých druhov zvierat vonku funguje bez problémov – dokonca aj pri veľmi nízkych teplotách,“ súhlasí Cesare Sciarra, vedúci Centra kompetencie pre chov dobytka a welfare zvierat vo Švajčiarsku (Kompetenzzentrums Nutztiere beim Schweizer Tierschutz - STS). Len s hydinou je to trochu inak, keďže pôvodne pochádza z teplejšej klimatickej oblasti.
Vrstva slaniny tiež chráni
Napriek tomu môžu zamrznúť aj kravy a ošípané. Vtedy vyžarujú viac telesného tepla, ako dokážu generovať. „Hovorí sa tomu chladový stres. Dá sa rozpoznať podľa správania, ako je chvenie alebo zdvihnutá srsť. Zvieratá vystresované chladom stoja s klenutým chrbtom a vyhýbajú sa ležaniu na mokrej zemi,“ hovorí Nina Keil. To platí najmä vtedy, keď je chlad sprevádzaný vlhkým počasím.
Ak ide o suchý chlad, väčšina našich hospodárskych zvierat je veľmi mrazuvzdorná. „Aj ošípané, hoci nemajú správnu kožu. Veľa si kompenzujú prispôsobením svojho správania,“ hovorí Cesare Sciarra, ktorý sa intenzívne zaoberal správaním ošípaných vo voľnom výbehu. Ošípané sú tiež veľmi dobre izolované vďaka hrubej vrstve tuku. „Ošípané vstávajú neskoro, takže opúšťajú maštaľ až o desiatej alebo jedenástej ráno a urobia prvé kolo," hovorí Cesare Sciarra. Len čo sa im priveľmi ochladí, vrátia sa do maštale a po skupinkách si ľahnú, aby sa mohli navzájom zohriať. Dôležité – pre ošípané a všetky ostatné druhy zvierat – je, aby bolo v maštali dostatok suchej podstielky, zdôrazňuje. Najmä ak sú prítomné mladé zvieratá.
Ochrana pred vlhkosťou je kľúčová
Nina Keil zdôrazňuje to isté: „Dobrá ochrana pred chladným počasím je suchá, proti vetru chránená podstielka na ležanie. Všetky zvieratá v stáde musia mať možnosť ľahnúť si súčasne.“ Dostatočne veľký prístrešok uzavretý z troch strán s hrubou slamenou podstielkou je ideálny pre dobytok, kone, ovce a kozy. Ošípané sú na chlad citlivejšie ako kravy, zdôrazňuje Nina Keil, a potrebujú uzavreté búdy/prístrešky s hrubou vrstvou slamy, do ktorých sa môžu zahrabať.
„Ak sú k dispozícii kryté, uzavreté búdy, dokonca aj mladé prasiatka môžu byť vonku, keď je zima," hovorí Cesare Sciarra. Pre ošípané je dôležité, aby sa teplo dalo v prístreškoch „skaldovať“. Takto môže chov ošípaných dobre fungovať vonku. To isté platí pre iglu pre teľatá. Najmä v prvých dňoch života je dôležité, aby teľatá našli v iglu ochranu pred chladom, vetrom a vlhkosťou, hovorí Sciarra. Hlboká, suchá podstielka je kľúčová.
Veľké zvieratá sú odolnejšie
V zásade sú väčšie živočíšne druhy, ako sú kone alebo dobytok, lepšie prispôsobené chladu ako menšie zvieratá, ako sú ovce alebo kozy, hovorí Nina Keil. Je to hlavne kvôli lepšiemu pomeru vonkajšieho povrchu k objemu pri väčších živočíšnych druhoch. Druhy zvierat s veľkou srsťou alebo výraznou podsadou, ako je dobytok, kone alebo ovce, znášajú chlad lepšie ako zvieratá bez srsti, ako sú ošípané, alebo takmer bez podsady, ako sú kozy.
-20 stupňov - žiadny problém pre dojnicu
Veľký rozdiel je aj medzi dojčiacimi kravami a dojnicami. „Dojnice v laktácii produkujú veľa tepla," hovorí Cesare Sciarra. „Čím viac mlieka produkujú, tým viac tepla sa vytvára, pretože vemeno má zodpovedajúcim spôsobom vysoký prísun krvi," hovorí špecialista na hospodárske zvieratá. Dojnice by preto v zime s chladom nemali mať problémy, práve naopak. „Dojnica, ktorá produkuje veľa mlieka, bez problémov zvládne aj teploty mínus 20 stupňov. Sotva si to všimne, hovorí Sciarra.
V zime je najväčším problémom mokro. Ak sa koža zvierat namočí a fúka silný vietor, odoberie sa z tiel zvierat oveľa viac tepla, ako keď je koža suchá a je bezvetrie.
„Preto je pri nízkych teplotách kľúčové, aby sa zvieratá nepremočili až „ku koži“ a mohli uniknúť pred vetrom,“ zdôrazňuje Nina Keil. Zvieratá samy najlepšie vedia, kedy je čas vyhľadať úkryt.
Preto v extrémnom počasí, ak sú zvieratá trvalo chované vonku, musí byť takýto prístrešok k dispozícii. Toto upravuje vyhláška o dobrých životných podmienkach zvierat: „Ak zvieratá nie sú ustajnené v takýchto podmienkach, musí byť k dispozícii vhodná prirodzená alebo umelá ochrana, ktorá všetkým zvieratám ponúka priestor a ochranu pred vlhkosťou a vetrom, ako aj pred silným slnečným žiarením. Musí byť k dispozícii dostatočne suché ležovisko.
Mláďatá sú náchylnejšie na chlad
Je tiež dôležité poznamenať, že mladé zvieratá sú náchylnejšie na stres z chladu ako dospelé zvieratá. „Zvieratá sa rodia s malými telesnými rezervami a relatívne jemnou srsťou. Čím sú staršie a lepšie vyživované, tým viac znesú chlad,“ hovorí Nina Keil. Chladový stres nemá nič spoločné so samotným imunitným systémom. V dôsledku nezrelého imunitného systému sú však mladé zvieratá náchylné na choroby. To isté platí pre choré zvieratá. Chladový stres znášajú horšie ako zdravé, a preto by sa mali radšej zdržiavať v maštali. To isté platí pre vysoko gravidné zvieratá,keďže novorodenec je veľmi náchylný na stres z chladu.
Zo schweizerbauer.ch preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV, Nitra
Snímka: Ann Schärer
