Slovenské strakaté plemeno, uznané v roku 1958 na základe populácie simentálskeho dobytka slovenského rázu, sa fenotypovo líšilo od príbuzného českého, rakúskeho a nemeckého strakatého.
Stále bolo otvorenou populáciu a na osvieženie krvi sa používali švajčiarske, neskôr aj nemecké plemenníky. Po roku 1990 sa šľachtiteľský program orientoval na tvorbu vysokoúžitkového, moderného strakatého dobytka a rozsiahlu introdukciu génov plemena fleckvieh, hlavne z Nemecka.
Dnes niektoré chovy dosahujú viac ako 10 tisícovú úžitkovosť za laktáciu, dojnice sú veľkého telesného rámca, vážia často 800 a viac kg a sú v prevažnej miere červenostrakaté. Majú moderné, výborne utvárané vemená. Tento dobytok sa úžitkovosťou, exteriérom aj sfarbením výrazne odlišuje od pôvodného slovenského strakatého dobytka, ako ho poznáme zo 70.–80. rokov minulého storočia.
Na lazníckych usadlostiach pod Poľanou, hlavne v chotároch Hriňovej, Lomu nad Rimavicou, Látok, ale i v okolí Kokavy nad Rimavicou nachádzame ešte kravy fenotypom podobné pôvodnému slovenskému strakatému dobytku (na fotografiách).
Prezieravosťou plemenárskych pracovníkov, výskumníkov z VÚŽV Nitra a následne Slovenským biologickým službám, a.s., máme k dispozícii inseminačné dávky býkov narodených v 80. rokoch. Tieto, spolu s kravami z Podpoľania by mohli slúžiť pre záchranu pôvodného slovenského strakatého plemena v tejto priestorovo ohraničenej lokalite.
S cieľom začať proces riadenej záchrany plemena sa počas výstavy Agrokomplex stretli všetci zainteresovaní, vrátane pracovníkov MPRV SR v stánku SBS, a.s., a dohodli ďalší postup.
Prítomní boli aj zástupcovia chovateľov takýchto „pôvodných“ kráv – predseda Spoločného družstva jednotlivo hospodáriacich roľníkov v Hriňovej Ľubomír Malček s kolegami a predsedníčka RD Látky Anna Hrončeková s kolegami. O ďalšom postupe činností pri záchrane plemena vás budeme informovať aj na tomto portáli.
Ing. Ján Huba, CSc., NPPC – VÚŽV Nitra, iniciátor myšlienky
