Tradičné podujatie pod taktovkou Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) sa mohlo tento rok popýšiť atraktívnou medzinárodnou účasťou, ktorú tvorila delegácia zástupcov Európskej asociácie mliečnych farmárov (EDF) z 12 členských krajín vrátane prezidenta EDF Toma Dunneho z Írska. Odborného programu sa zúčastnil aj minister MPRV SR Richard Takáč.
Zaujímavú prednášku priniesla členka EDF z Nemecka Steffi Wille-Sonková, ktorej hlavnou úlohou je vyhodnocovanie ekonomických dát prvovýroby mlieka za všetkých členov EDF. Predstavila tak detailnú analýzu toho, kde sa slovenské farmy (výsledky za 7 slovenských fariem, ktoré sú členmi EDF) prvovýroby mlieka nachádzajú na pomyslenom rebríčku ekonomických ukazovateľov v rámci Európy. Okrem toho priniesla niekoľko zaujímavých postrehov, prečo Slovensko má napriek množstvu priaznivých dát z viacerých ukazovateľov ďalej znižuje produkciu mlieka na národnej úrovni. Jedným s problémov, prečo slovenskí producenti inkasujú za mlieko nízke ceny môže byť faktor, že v SR máme len 320 podnikov, ktoré sa venujú prvovýrobe mlieka a teda i pomerne malú produkciu mlieka, no túto malú produkciu dodávame veľkému počtu relatívne malých spracovateľov pôsobiacich na Slovensku. „Veľkí spracovatelia s exportnými možnosťami majú šancu ponúknuť farmárom vyššie ceny, no ak spracovatelia nedokážu predávať svoje produkty za vyššie ceny, potom je to problém i pre prvovýrobu“, myslí si S. Wille-Sonková. Tiež jedným z dôvodov, prečo Slovensko opúšťa prvovýrobu mlieka je skutočnosť, že naše farmy sa venujú kombinovanej produkcii (ŽV a RV), čím majú možnosť speňažovať aj iné produkty a teda i možnosť voľby. Ak mlieko nevynáša, potom nedáva zmysel ho robiť, obzvlášť, ak podniky súčasne čelia nedostatku pracovnej sily. Naproti tomu malé rodinné farmy s chovom dojníc s dlhodobou tradíciou majú tendenciu držať sa remesla i napriek tomu, že je slabo rentabilné. Čiže druhým faktorom, prečo farmy v SR končia s mliekom, je možnosť voľby robiť niečo iné. Paradoxom tohto vývoja v SR je, že mnohí farmári v iných členských štátoch považujú Slovensko z pohľadu potenciálu produkcie mlieka podľa slov prednášajúcej za „zasľúbenú zem“. Dôvodom je extrémne nízke zaťaženie pôdy veľkými dobytčími jednotkami, ktoré v SR dosahuje len 0,08 VDJ na hektár. „Slovensko vyrobí na hektár pôdy 166 l mlieka, kým napríklad Holandsko až 4000 l“, prirovnala S. Wille-Sonková SR k Holandsku. „V Belgicku, Holandsku, Írsku sa čudujú, prečo tu nemáte viac kráv, keď je tu tak veľa pôdy?“, položila si otázku farmárka z Nemecka. Pritom aj ďalšie dva zverejnené porovnávacie indikátory v nej vyvolali totožnú otázku. Jedným bol nájom za pôdu, ktorý sa za ostatné 4 roky v SR podľa dát EDF hýbal v priemere na 100 – 120 EUR/ha. Vo väčšine krajín EÚ pritom chovatelia platia nájom v okolí 500 – 600 EUR/ha, no napríklad v Holandsku, Švajčiarsku či Írsku je to cez 1000 EUR/ha. Totožné platí pre pracovnú silu, kde v SR táto stojí farmára 12 až 14 EUR/hod, pričom vo väčšine krajín je to 20 EUR/hod a v Dánsku, Švajčiarsku či Holandsku dokonca 30 EUR/hod. Slovensko tak má výhodu nielen v dostatku pôdy, ale i cene nájmov či lacnej pracovnej sile.
Sedmička slovenských fariem pritom podľa dát EDF za ostatné 4 hodnotené roky (roky 2020 až 2023) si nepočínala zle ani v rentabilite výroby, keď v priemere dosiahla zisk vo výške 5,8 ct na kg energeticky korigovaného mlieka . Nechytáme sa na Švajčiarsko so ziskom 12,6 ct/kg, no dosahujeme zisk podobný ako v Nemecku (zisk 6,1 ct/kg), pričom na opačnom konci spektra sú farmy vo Francúzsku (zisk len 1,8 ct/kg) a prekvapivo i v Holandsku (zisk 1,5 ct/kg). Samozrejme, tu treba dodať, že ide o dáta o zisku 7 fariem SR a nie celého sektora v SR!
Z pohľadu nákladov na 1 kg mlieka sú tieto podľa štatistík EDF relatívne podobné pre väčšinu krajín Európy. Výnimkou sú Švajčiari so 4 ročnými priemernými nákladmi na úrovni 82 ct/kg a na druhej strane spektra Íri s 39 ct/kg, ktorí sa však venujú dominantne ekonomicky menej náročnému pastevnému chovu. Slovenský priemer predstavuje 43,6 ct/kg.
Ďalšou dôležitou ekonomickou metrikou sú celkové príjmy na 1 kg vyprodukovaného mlieka, teda vrátane podpôr. Tu vedú Švajčiari s takmer 92 ct/kg, pričom vyššie príjmy majú aj Fíni (66,7 ct/kg), Dáni (51,7 ct/kg). Slovensko za ostatné 4 roky dosiahlo priemernú hodnotu príjmov 48,9 ct/kg mlieka. Pri tomto parametri sa S. Wille-Sonková pristavila aj pri poskytovaných podporách v jednotlivých krajinách. Napríklad vo Fínsku sú národné podpory, ktoré slúžia ako kompenzačné platby za kratšie obdobie vegetácie na miestnych farmách. Dáni napríklad majú len tradičnú európsku základnú platbu na farmu, no sú dobre platení za mlieko, keďže spracovateľ Arla je silným hráčom na trhu. „Verte mi, že ani my v Nemecku nemáme extra podpory na chov dojníc,“ poukázala na domácu situáciu S. Wille-Sonková, pričom dodala, že celkové príjmy na 1 kg mlieka v Nemecku sa hýbu na 49,7 ct.
Na záver poukázala ešte na ďalšiu konkurenčnú výhodu Slovenska. „Za ostatné 4 roky v priemere za všetky krajiny EDF stúpli ročné náklady o 1 300 EUR na dojnicu. To je obrovský nárast. No v prípade Slovenska tento nárast nebol až tak vysoký. Predpokladám, že dôvodom tohto vývoja je, že máte vyššiu autonómiu pri výrobe vlastných krmív“, skonštatovala S. Wille-Sonková.
David Karkulín, AGROBIZNIS
