Pravidelné udržiavacie vápnenie pôd, na ktorých sa aplikovala hnojovica, je praxou približne od polovice 90. rokov. Táto prax sa rozvinula na menších farmách - prevažne v Nemecku, Francúzsku, či Švajčiarsku. Farmári v tom čase odpozorovali úhyn dážďoviek pohybujúcich sa v horných vrstvách pôdy – prevažne na pasienkoch, kde sa aplikovali vyššie hektárové dávky.
V období rokov 2007 - 2009 prax pravidelného udržiavacieho vápnenia začali zavádzať pestovatelia využívajúci na zakladanie porastov digestát z bioplynových staníc (BPS). V tom čase už bolo možné na vybraných druhoch pôd (ľahkých až stredne ťažkých) pozorovať zhoršujúce sa vlastnosti z pohľadu pôdnej štruktúry.
Vysoká nutričná hodnota
Vďaka vysokým nutričným hodnotám tvorí hnojovica a digestát dôležitú súčasť výživy, či už pred založením porastov, alebo v rámci regeneračného hnojenia. Pre zaujímavosť – 50 m3 hnojovice hovädzieho dobytka obsahuje približne 60 - 70 kg dusíka, pri digestáte hovoríme o hodnotách až do 130 - 140 kg.
Kým obsah dusíka vo forme (NH4+) a jeho transformácia spôsobuje prevažne okyslenie, neúmerne vysoký podiel rozpustného draslíka (K+) spôsobuje z dlhodobého hľadiska zhoršovanie vybraných pôdnych vlastností. Množstvo 50 m3 hnojovice dobytka obsahuje približne 120 - 130 kg draslíka, v prípade digestátu je to takmer 160 kg.
Aplikácia hnojovice a digestátu
Aplikácia hnojovice je spravidla vždy sprevádzaná green-efektom a počas prvých 3 - 4 rokov je pôda vďaka zásobe vápnika ako-tak schopná neutralizovať veľmi vysoký prísun kyselín (H+). Ten vzniká po aplikácii ako súčasť procesu nitrifikácie NH4+ ako zložky hnojovice (NH4+ + 2O2 = NO3- + H2O + 2H+). Inak povedané: pri premene amoniakálneho dusíka na dusík dusičnanový sa do pôdy uvoľňuje kyselina v podobe 2 katiónov vodíka (2H+), ktoré je nevyhnutné neutralizovať zo zásob vápnika v pôde (CaCO3).
Pri hektárovej dávke 25 – 30 m3 hnojovice sa v pôde v rámci neutralizácie kyselín spotrebuje takmer 100 kg čistého vápnika (CaO). Napriek tomu, že pH hnojovice je na úrovni 7,2 - 7,3 a digestátu viac ako 8, samotné pH pôdy sa aplikáciou amoniakálneho dusíka na krátky čas zvýši, avšak už po 48 hodinách je možné sledovať výrazný nárast kyslosti.
Sprievodným javom aplikácie digestátu je okrem iného neúmerne vysoká dávka rozpustného draslíka, ktorý v tomto nepomere ako jednomocný katión (K+) spôsobuje narúšanie pôdnej štruktúry (utuženie) a rozplavovanie pôdnych agregátov – výsledkom je pokles počtu makropórov a tvorba pôdnych prísuškov. Narušenie pôdnej štruktúry - teda pomeru zastúpenia Ca-Mg-K a kyselín (H+) v pôde popisuje obr. 1.
Prevencia vápnením - podpora pôdneho života
Pri dlhodobej aplikácii hnojovice/digestátu je treba narušený chemizmus pôdy (nárast kyslosti) a fyzikálne vlastnosti (degradácia štruktúry – rozplavovanie agregátov) kompenzovať prostredníctvom zásobnej dodávky vápnika (cieľ 75 – 80 % nasýtenie), v menšej miere tiež horčíka (do max. 10 – 15 %). Osobitnou úlohou vápnenia je v tomto prípade podpora mikrobiologickej činnosti.
Pôdne baktérie bývajú poškodzované v dôsledku nadmernej koncentrácie solí vo vodnom roztoku ako výsledok už spomínaného vysokého obsahu katiónov (K+) a (NH4+). V neposlednom rade dochádza pri dlhodobej aplikácii digestátu k degradácii pôdneho humusu. Keďže samotný uhlík (C) je v procese prevádzky bioplynovej stanice spotrebovaný v podobe metánu (CH4), jeho obsah ako stavebnej látky/živiny je v digestáte veľmi nízky – čo má negatívny vplyv na tvorbu humusu.
Stabilizácia a obohacovanie digestátu/hnojovice nafúkaním vápenných hmôt
S cieľom vyvážiť pomer katiónov a eliminovať tak negatívne dopady aplikácie hnojovice a digestátu na pôdnu štruktúru, sa využíva ich obohacovanie o vápnik - prostredníctvom nafúkania jemne mletých vápenatých materiálov priamo do koncového skladu pred samotným vývozom a aplikáciou. Pri obohacovaní sa využíva kalcitický vápenec (CaCO3 95 – 98 %) alebo sádrovec (CaSO4) - ten je cenným zdrojom síry.
Vďaka mikromletiu (0,04 - 0,07 mm) a nafúkaniu zo silocisterny pod tlakom (1,5 bar = 150 kPa) sa materiál homogénne naviaže na sušinu, nesedimentuje a zostáva vždy rozptýlený v suspenzii. Takto obohatená hnojovica alebo digestát môže byť ďalej skladovaný - v závislosti od veľkosti koncového skladu od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov (obr. 2).
Po kliknutí na tento odkaz si môžete pozrieť aj krátke video s predmentou tematikou.
Celý článok nájdete v AGROMAGAZÍNe 8/2024.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Patrik Ciklaminy
Calmit, spol. s r.o.
