Vápnenie pôdy patrí medzi najstaršie dokumentované agro-technické zásahy. Technika (spôsob) jeho realizácie aj samotný výber vápenatých hmôt prešli viacerými zmenami a s pribúdajúcimi poznatkami sa neustále vyvíjajú ďalej. Zdanlivo jednoduchá operácia je v skutočnosti dynamicky sa rozvíjajúcim postupom - aj vďaka novým prístupom v oblasti sejby, rotácie plodín či výkyvom počasia.
Straty vápnika v pôde
Straty vápnika sú prirodzeným javom, na ktorý má vplyv predovšetkým objem zrážok (pH dažďovej vody je v priemere 4,7 - 4,9), aktivita pôdnych organizmov (rozklad organickej hmoty, dýchanie a vylučovanie CO2), či neutralizácia kyselín (H+), ktoré vznikajú používaním hnojív.
Osobitnou kategóriou je spotreba vápnika v rámci neutralizácie kyselín vznikajúcich pri rozklade zaoraného maštaľného hnoja či zapracovanej hnojovice. Povedzme pri hnojovici alebo digestáte - kyslosť vzniká ako súčasť procesu nitrifikácie NH4+ ako jejo zložky (NH4+ + 2O2 = NO3- + H2O + 2H+). Inak povedané: pri premene amoniakálneho dusíka na dusík dusičnanový sa do pôdy uvoľňuje kyselina v podobe 2 katiónov vodíka (2H+), ktoré sú neutralizované pomocou CaCO3. Každoročné straty vápnika v pôde popisuje tabuľka na Obrázku 1.
Pomer vápnika a horčíka
Aby sme dokázali udržiavať produkčný potenciál pôdy, je nevyhnutné zachovávať správny pomer medzi obsahom vápnika a horčíka. U stredne ťažkých pôd na úrovni (Ca2+ 70-75 % / Mg2+ 10-12% / H+ kyseliny max. 10 %). U ľahkých/piesočnatých pôd (Ca2+ 65-70 % / Mg2+ 10-15% / H+ max. 10 %) a ťažkých ílovitých pôd (Ca2+ 80% / Mg2+ max. 10% / H+ max. 5 %).
Nevyhnutným krokom k získaniu reálnych dát o stave pôdy je meranie Katiónovej výmennej kapacity (KVK). Stanovenie len samotného pH pôdy, bez vyhodnotenia zásobenosti pôdy katiónmi vápnika (Ca2+) a horčíka (Mg2+) je dnes už nedostatočný údaj. Nesprávny pomer Ca/Mg vedie k antagonizmu (blokovaniu) živín, pri nedostatočnom nasýtení vápnikom – k nárastu pôdnej kyslosti (Obrázok 2).
Nešetriť na vápnení, ale vápnením šetriť
Správna realizácia vápnenia je podmienená výberom vhodného typu vápenatého materiálu a jemnosťou jeho mletia. Účinok vápnenia je priamo úmerný dosahovanej pokryvnosti pôdy vápenatým materiálom – jemnosťou mletia dosahujeme jeho dokonalý kontakt s pôdnymi časticami.
V praxi je však možné stretnúť materiály, ktoré sú na vápnenie vyslovene nevhodné. Vo všeobecnosti ide o všetky materiály s jemnosťou mletia vyššou ako 0,15 - 0,20 mm. Osobitnou kategóriou je materiál, ktorý sa nevyrába mletím ale tzv. sitovaním vápencov. Ide o materiál frakcie 0-3 alebo 0-4 mm – je to tzv. podsitný materiál, ktorý vypadáva pri triedení väčších frakcií vápencov (štrkov).
Tento materiál obsahuje zvyčajne max. 20-30 % prachových častíc. Týchto 20-30 % prachových častíc je materiál vhodný na vápnenie, avšak zvyšok sú frakcie, ktoré sa v pôde rozložia o 15 až 50 rokov (podľa veľkosti), resp. nerozložia sa vôbec. Na Obrázku 3 je možné vidieť sitový rozbor materiálu 0-4 mm s podielom prachovej (účinnej) zložky na úrovni cca 29 %. Vápnenie bude v tomto prípade čiastočne účinné, avšak pestovateľ dosiahne max. 30 % jeho skutočného potenciálu – čo je nesmierna škoda. Pri spočítaní nákladov na logistiku a aplikáciu ide v porovnaní s jemne mletým vápencom (0,06-0,08 mm) o celkovo vyšší hektárový náklad.
Patrik Ciklaminy
Calmit, spol. s r.o.
Celý článok nájdete vo februárovom vydaní časopisu AGROMAGAZÍN na stranách 18 – 19.
Ročné hektárové straty vápnika v pôde (zdroj: DI Max Schmidt, 2016).
Správny a nesprávny pomer Ca/Mg.
Sitový rozbor triedeného vápenca 0-4 mm. Sitom 0,125 mm prepadáva cca 29% materiálu (jediné účinné množstvo z pohľadu vápnenia).
Video s tematikou vápnenia jarín pred výsevom nájdete tu.
