Pestovanie poľnej zeleniny je náročné na pracovnú silu. Na tú pracovnú silu, ktorá poľnohospodárom chýba už aj v regiónoch vzdialených od fabrík a automobiliek. Nielen to, ako sa pasuje s týmto problémom svojho času najväčší pestovateľ poľnej zeleniny na Slovensku, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Jedným z najväčších pestovateľov zeleniny na Slovensku bol Ľudovít Kiss so Želiezoviec. Bol, pretože zeleninu z niekoľkých dôvodov nahrádzajú tradičné plodiny. Srdciarovi, akým je pán Kiss, je to úprimne ľúto, ale bojovať s neúprosnou ekonomikou je ťažšie ako s povestnými veternými mlynmi. Klinec do rakvy poľnej zeleniny pri Želiezovciach dali aj biopásy.
Život Ľudovíta Kissa a jeho rodičov by stál aj za napísanie románu. Pretkávajú ho životné tragédie spojené s vysídľovaním Maďarov a kolektivizáciou. Cit pre poľnohospodárstvo dostal do vienka od svojich starých rodičov. Jeho otec Lajos sa vydal iným smerom. Učarovalo mu divadlo. Dokonca v komárňanskom divadle, ktoré v roku 1952 spoluzakladal, hrával hlavné postavy. Obaja rodičia skonali pomerne mladí, takže život naučil Ľudovíta starať sa o svoje živobytie o to intenzívnejšie.
Zeleninu vyvážal do okolitých krajín
Vyučený mäsiar sa navrátil k svojím koreňom v roku 1991, keď začal podnikať na 5 ha pôdy. Postupne sa okolie Šároviec a Želiezoviec stalo plantážou Slovenska. V najlepších rokoch pestoval až 400 ha zeleniny. Klobúk dole, to je pre bežných farmárov až nepredstaviteľná výmera.
Uhorky, zemiaky, dyne a melóny, jahody, cibuľa, kapusta, rajčiny a paprika. Produkciu vyvážal aj do susedných krajín s teraz už silnou zeleninárskou produkciou – do Maďarska a Českej republiky. Avšak časy, keď z dvora v Šárovciach odchádzalo denne 40 kamiónov uhoriek nakladačiek sú už dávno minulé a na Slovensko sa tak ľahko nevrátia.
Zahraničná konkurencia nás už porazila
Ľudovít Kiss si servítku pred ústa nedáva. „Naša republika nedokázala ochrániť náš trh, ktorý zaplavuje zelenina z Poľska, Česka, Maďarska.“ Problémy s odbytom načali obchodné reťazce. So zármutkom v srdci spomína na zlikvidovaných niekoľko tisíc ton zemiakov a zaorané porasty chutných melónov, ktoré v obchodoch nahradili dovozové, zväčša nízkej kvality a zlej chuti.
Príčin, prečo zvoní našej zelenine umieračik, je viacej. Chýbajú spracovateľské kapacity, v minulosti zlá platobná disciplína a aj nízka morálna a finančná podpora slovenskej zeleniny.
„V minulosti som pestoval 60 ha melónov a celú produkciu som predal. Pred troma rokmi som mal 15 ha a 10 ha mi zostalo, lebo som ich nevedel predať. Všetko sme doviezli,“ hovorí s rozhorčením pán Kiss o 15 ročnom rozdiele.
Minuloročná osivárska kukurica dopadla veľmi zle
Ľudovít Kiss pestuje 10 rokov aj kukuricu na osivo. Pravidelne seje rádovo 100 ha, výnimku urobil minulý rok s výmerou 200 ha. A podľa jeho slov „dopadlo to katastrofálne s mínusom v šesťmiestnej sume“. Pestujú aj ďalšie poľné plodiny ako pšenicu, slnečnicu, sóju, ozimný jačmeň a na menšej výmere aj ďatelinu.
Štyri obchody
Prvý raz za viac ako 30 rokov hospodárenia Ľudovíta Kissa hrozí, že bude vo svojich obchodoch v Šahách, Šárovciach a dvoch v Želiezovciach predávať len nakúpenú zeleninu. Výmeru vyhradenú pre zeleninu musí ponechať úhorom. Práve takáto legislatíva ubíja hospodárov telom aj dušou, naučených robiť.
Pán Kiss je na svoju prácu právom hrdý. Na čestnom mieste má vyvesených množstvo ocenení, napríklad za najkrajší chotár, ale aj na výstave Agrokomplex udeľovaný Zlatý Kosák za veľkovýrobné pestovanie zeleniny.
„Starí ľudia sa musia v hrobe obracať, keď vidia, ako úhorujeme naše najkvalitnejšie pôdy, kde sa pestovala zelenina,“ hovorí Ľudovít Kiss, ktorému leží osud zeleninárstva a poľnohospodárstva na Slovensku pri srdci. „Ako pomôcť zeleninárom a poľnohospodárom sa nemusíme učiť v Bruseli, ale v Poľsku a v Maďarsku,“ dodáva.
Celý článok bol publikovaný v časopise Moderná mechanizácia 6/2023 na stranách 14–15.
Časopis Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve si môžete predplatiť tu.
Marián Kukučka
Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve
Hlavná snímka: Ľudovít Kiss našiel záľubu aj v novo nasadenom vinohrade pred svojím rodným domom.
