V slovenskom agrosektore máme problémov viac ako dosť. Viacerých majiteľov poľnohospodárskych podnikov trápi jeden podstatný, že vo svojej rodine nenachádzajú vhodných nasledovníkov. Situácia v Pavlovciach nad Uhom je úplne iná, dlhoročný predseda miestneho družstva Michal Žolna našiel zdatných pokračovateľov vo svojich vnukoch Michalovi a Ľudovítovi Mišľanovi.
Možno trochu netypická dvojgeneračná zmena by mohla byť vzorom aj pre mnohých iných. S pomocou nových technológií sa im darí spolu napredovať, pričom v niektorých kategóriách patria k absolútnej špičke na Slovensku.
Vynikajúce pestovateľské výsledky
GAMA – Poľnohospodárske družstvo Pavlovce nad Uhom hospodári na výmere takmer 2000 ha poľnohospodárskej pôdy. V posledných rokoch výraznejšie zmenili štruktúru pestovaných plodín. Kým ešte nevlastnili moderné pozberové a skladovacie kapacity, boli nútení komodity odpredávať veľmi skoro po zbere. Najviac to limitovalo pestovanie zrnovej kukurice, ktorú museli sušiť v službách. „Boli aj také roky, keď sme v podstate celý dosiahnutý zisk z kukurice odovzdali za sušenie. K tomu sme museli pripočítať ešte zvýšené dopravné náklady,“ hovorí o dôvodoch na vybudovanie novej pozberovej linky Michal Žolna. Kukurici sa pritom v tunajších podmienkach darí. Ak sa pozrieme na tabuľky súťaže o najlepších pestovateľov, v posledných rokoch preberali ocenenia najčastejšie práve ľudia z GAMA – PD Pavlovce nad Uhom. A nie je to len v kukurici, úspešne sa im darí pestovať aj iné plodiny.
V osevnom postupe zvykne mať repka zastúpenie na približne 350 ha, ozimná pšenica na 450 až 500 ha, slnečnica na 100 ha. Po zrušení živočíšnej výroby a ukončení pestovania krmovín, výraznejšie narástli plochy sóje, v tomto roku až na 388 ha. Na zmenách v osevnom postupe má vplyv tiež vynechanie jačmeňa, pred pár rokmi jarného a nedávno aj ozimného. A kráľovnou miestnych polí sa stala zrnová kukurica, vlani ju zberali z takmer 600 ha výmery.
Modernizácia pozberovej linky od roku 2013
Ako prvé sa rozhodli investovať do novej sušičky a čističky, v roku 2013 preto kúpili sušičku Mathews Company a čističku Petkus. „Ľudia z PREMETAL-u nastúpili v marci a v júni už bolo všetko pripravené na žatvu,“ opisuje začiatky dlhodobej spolupráce s dodávateľom pozberovej technológie Michal Žolna.
Čo sa týka kapacity čističky, pri predčistení dosiahli výkonnosť 40 t/hod. Sušička dokázala vysušiť 10 t kukurice za hodinu, pri 10 % odsušku vlhkosti. K dopravným cestám dopĺňa Slavomír Bernát, konateľ spoločnosti PREMETAL MON: „Dopravné cesty plánujeme v našich projektoch vždy na 2 až 3-násobok štandardnej výkonnosti sušičky. Je to z dôvodu rezervy pre prípad sušenia komodity s nižšou vlhkosťou.“ Sušičku pripojili na rozvody zemného plynu. Tie boli v areály družstva vybudované ešte v 70-tych rokoch, ako zdroj vykurovania vo vtedy prevádzkovaných skleníkoch. Najnovšie minulý rok rozšírili sušičku, čím zdvojnásobili jej výkon. Aktuálne riešia alternatívne pripojenie na tekutý propán-bután, čo technologicky a časovo nie je problémom.
V ďalšej etape nové silá
Pozberovú úpravu vyriešili, ale komodity bolo následne potrebné aj kvalitne uskladniť, bez výraznejšieho časového obmedzenia. Pred žatvou 2016 preto postavili 3 vežové silá, každé s kapacitou na 1000 ton. Stavebnú - základovú časť urobili vo vlastnej réžii a následne už montáž síl zabezpečili ľudia z PREMETAL-u.
Aké boli finančné náklady na tieto tri nové silá? Základová časť vyšla na približne 250 tisíc eur a o niečo vyššiu sumu si vyžiadala dodávka a montáž síl vrátane potrebnej strojnej technológie. Silá majú kompletne prepojené s vedľajšou halou, kde sa nachádza pozberová linka.
Dopravné cesty sú dimenzované na 40 t/h. Mimochodom, pred rokom 2013 pestovali v Pavlovciach nad Uhom kukuricu ani nie na 100 ha ročne, vrátane silážnej. Z vtedajších niekoľko hektárov zrnovej kukurice sa dostali vlani už na takmer 600. Ide pritom o najrentabilnejšiu tunajšiu plodinu, pričom úrody nad 14 t/ha nie sú na miestnych poliach žiadnou výnimkou. Samozrejme, hovoríme už po prepočítaní na 14 % vlhkosť. Minulý rok sušili okrem vlastnej produkcie aj ďalších okolo 2000 t, ktoré nakúpili od okolitých menších pestovateľov.
VKZ aktuálne využitá len minimálne
Jednou z posledných investícií od spoločnosti PREMETAL MON bola automatizovaná výrobňa kŕmnych zmesí s výkonom 4-5 t/h. Predtým pripravovali na týždňovú potrebu kŕmne zmesi aj 3 dni, s novou technológiou to zvládli za pár hodín.
Celá výrobňa bola plánovaná a vybudovaná ešte v čase, keď chovali 600 kusov hovädzieho dobytka, vrátane 250 dojníc. Ročne dodávali do michalovskej mliekarne viac ako 2 milióny litrov mlieka, pričom od jednej dojnice slovenského strakatého plemena dojili slušných 8300 litrov ročne.
Pred 2 rokmi však chov zrušili, lepšie povedané boli nútení zrušiť. Odpoveď na otázku prečo sa to stalo musíme hľadať v nesprávne nastavenej podpornej štátnej politike. Dnes pripravujú krmivo už len pre niekoľko kráv bez trhovej produkcie mlieka. Nebránia sa ani predaju nevyužitej technológie VKZ. Prípadnému novému užívateľovi sa dostane do rúk moderná linka len s minimálnym opotrebením.
Štefan Ščecina
AGROMAGAZÍN
