Keďže nám tu chýba rozsiahlejší spracovateľský priemysel, Slovensko je exportérom agrokomodít a preto sme odkázaní na západné krajiny, ktoré importujú našu produkciu. Keď tieto krajiny budú zahltené ukrajinským tovarom, tak dopyt po našich komoditách bude logicky nižší. A tento vývoj už aj badáme. Exportné trhy sa prakticky nehýbu.
Poľnohospodári sú z cenových ponúk novej úrody sklamaní. Čo je dôvodom toho, že ceny plodín na domácom trhu sa obchodujú tak hlboko pod cenami MATIF?
Zlatica Senčák Petrik (ZSP): Rovnaké faktory, ktoré vplývajú na dnešné ceny komodít, vplývali na tieto ceny aj v minulosti. Ide o bilanciu zásob komodít, svetová bilancia ako aj prognózy ohľadom novej úrody. No tentoraz do cenotvorby vstúpili krajiny, ktoré mali toky tovarov doteraz nastavené iným smerom. Je tu Rusko, ktoré disponuje vyššími zásobami obilnín, tlačí na ich export a to i z dôvodu, že krajina má zvýšenú potrebu financií. A potom je tu Ukrajina, ktorá intenzívne ponúka svoje komodity na európsky trh hlavne do západnej Európy, kde pôsobí najviac spracovateľov agrokomodít. Máme tu teda neštandardne vysokú ponuku, ktorá sa prejaví znížením cien na trhu.
Vlani bol klimaticky nepriaznivý rok, ktorý vyústil v EÚ do podpriemerných úrod, čo v kombinácii s konfliktom na Ukrajine viedlo k výraznému vzostupu cien plodín vďaka čomu mohli farmári zaknihovať priaznivý hospodársky výsledok. No situácia sa zmenila. Tohtoročná produkcia bude priemerná až nadpriemerná, pričom výnosy plodín či v SR, krajinách V4 alebo na úrovni EÚ-27 budú medziročne vyššie, na strane druhej však ceny plodín budú hlboko podpriemerné.
Martin Olbert (MO): Slovensko je v situácii, že neurčuje trhové ceny a musí sa prispôsobovať európskemu, resp. svetovému trhu. Súčasné ceny vychádzajú z cien, ktoré sú ochotní zaplatiť spracovatelia.
Slovensko Poľsko a Maďarsko vo vlastnej réžii predĺžilo importný zákaz ukrajinských plodín. No tieto plodiny aj tak môžu ďalej prúdiť do západnej Európy. Keďže SR je exportérom obilnín s cieľovými trhmi práve v západnej Európe, natíska sa otázka, či farmárom importný zákaz vôbec pomôže, keďže ukrajinské obilie sleduje rovnaké trhy ako to naše?
ZSP: Importný zákaz by mohol pomôcť v tom, že naše sklady nebudú bod takým tlakom ako boli v minulom roku, keď sa ukrajinská produkcia natlačila do skladov v SR, Maďarsku a Poľsku a tie ostali zahltené. Aktuálne je situácia taká, že ak sa bavíme len o možnosti tranzitu ukrajinského tovaru, potom tlak na obsadenosť týchto skladov bude nižší.
Zároveň si však treba uvedomiť, že tento tovar prúdi po iných cestách v rámci prímorskej dopravy, riečnej dopravy či priamo vlakmi do západnej Európy. Keďže na Slovensku je značný deficit spracovateľských kapacít, je v pozícii exportéra agrokomodít a závislosť na spracovateľských kapacitách západných krajín je značná. Ak tieto krajiny budú zahltené ukrajinským tovarom, tak dopyt po našich komoditách bude logicky nižší. A tento vývoj už aj badáme. Exportné trhy sa prakticky nehýbu.
Takže tok tovaru zo SR do západnej Európy sa výrazne spomalil.
MO: Svetová produkcia agrokomodít je plus mínus v podobných medziach ako po minulé roky. To, čo sa zmenilo, je tok tovaru. Ukrajinský tovar predtým smeroval hlavne do Afriky a Ázie po mori, no teraz sa presmeroval a prúdi do západnej Európy. Keďže väčšina západoeurópskych krajín je z pohľadu produkcie agrokomodít nesebestačná, tak samozrejme, využívajú tú možnosť a nakupujú tovar od nášho východného suseda. Žiaľ, tým, že sme v nárazníkovej zóne a súčasne exportnou krajinou, cítime negatívne dopady zmeny toku tohto konkurenčného tovaru najvýraznejšie.
Zdá sa, že Rusko prebralo Ukrajine africký trh, čo sa týka hlavne dodávok pšenice. Súhlasíte?
MO: To sú práve tie geopolitické dopady súčasnej situácie. Zdá sa, že v EÚ v rámci dodávok obilnín odteraz začne pôsobiť aktívne jeden z najvýznamnejších svetových producentov týchto plodín. To v praxi znamená, že sa zvyšuje produkcia, zvyšuje sa ponuka a to vyvíja tlaky na pokles ceny.
Hovoríme o plných skladoch v SR. Existujú informácie o tom, koľko ukrajinských agrokomodít z minulej úrody sa momentálne nachádza v našich skladoch?
ZSP: Dovolím si tvrdiť, že zistiť presné číslo, koľko ukrajinského tovaru bolo, resp. ostalo v našich skladoch, je extrémne ťažké. Nik totiž nerozdeľoval pšenicu v skladoch na základe jej pôvodu. Určite existujú údaje, koľko ukrajinských obilnín sa dostalo do EÚ, no koľko týchto nespracovaných obilnín ostalo v skladoch a čaká na spracovanie, resp. zobchodovanie, to zrejme nikto nevie povedať.
Ale vieme povedať, že najväčší podiel komodít, ktoré v SR zostali nezobchodované z minulého ročníka, tvoria práve obilniny. Išli sme do tohto roka s veľmi vysokými zásobami pšeníc, do toho príde priemerná až nadpriemerná nová úroda - takže pšeníc je a bude v slovenských skladoch veľa. Na tento vývoj poukazuje i fakt, že veľa obchodných firiem už obilniny na sklad nekupuje.
INTERAGROS je jedna z mála firiem, ktorá ešte má určité kapacity na ich príjem. Zároveň je stále veľmi veľa nezobchodovanej komodity u farmárov v ich vlastných skladoch. Takže momentálne bojujeme s objemom tovarov, ktorý bude veľmi náročné zobchodovať na exportnom trhu.
Celý rozhovor so Zlaticou Senčák Petrik, vedúcou obchodného oddelenia, INTERAGROS, a.s., a vedúcim oddelenia chémie a oddelenia pre kľúčových zákazníkov, INTERAGROS, a.s., Martinom Obertom nájdete v októbrovom čísle AGROMAGAZÍNu 10/2023 na stranách 20 – 22.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Za rozhovor poďakoval David Karkulín, AGROMAGAZÍN
