Rozhovor s Ondrejom Fačkovcom, konateľom spoločnosti O.F. Mill, s.r.o. , Sereď.
Spoločnosť O.F. Mill vstúpila úspešne do spracovateľského priemyslu zameraného na spracovanie tvrdej pšenice. Vlani ste naznačili na cieľ zvýšiť svoje domáce spracovanie tvrdej pšenice z 35 tis. ton ročne na 50 tis. ton. Podarilo sa tento cieľ naplniť?
Vlani sa nám podarilo navýšiť spracovanie tvrdej pšenice z 35 tis. ton na 42 tis. ton, čo vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu považujeme za náš veľký úspech. Som preto vďačný všetkým našim partnerom za podporu, ktorú nám svojou spoluprácou vyjadrili.
Radi by sme produkciu navyšovali ďalej smerom k méte 50 tis. ton, aj keď v tomto období z pohľadu cien a výrobných nákladov je to zložité, pričom si kladieme otázku, či je cesta rýchleho zvyšovania produkcie správna.
Zvyšovať produkciu je totiž finančne náročné, a aj keď nám banky veria a nám sa podarilo navýšiť úverové linky, súčasný nárast obratu je násobný či už cez ceny komodít ako aj ceny finálnych produktov. Teraz ešte nevieme, aký dopad na spotrebu bude mať nárast cien finálneho produktu. Aktuálne dobiehajúci ročník fungoval ešte na cenách, ktoré pozostávali ešte z nižších priemerných cien tvrdej pšenice z kontraktov uzatvorených pred rokom až po ceny, ktoré máme dnes.
Avšak prakticky všetci spracovatelia v Európe vstupujú do novej sezóny s pomerne nízkymi zásobami pšenice, pričom súčasné ceny komodity sú veľmi vysoké. Uvidíme či nedôjde k určitej zmene spotrebiteľských zvykov. Bol tu už počas pandémie COVID-19 náznak toho, že hlavne cenovo senzitívne krajiny ako Turecko, krajiny Severnej Afriky či napríklad Poľsko i Ukrajina začali vyrábať viac cestovín, ktoré boli vyrábané s múky miešanej pol na pol s pšenice tvrdej – semoliny a pšenice mäkkej.
V tomto momente nevieme, či tento trend vplyvom nárastu cien tvrdej pšenice nezačne ešte viac akcelerovať, aj keď nám rastie i cena mäkkej pšenice a teda až taký veľký cenový rozdiel tu nebude. No vzhľadom na nárast životných nákladov bude určitá skupina ľudí viac pozerať na ceny potravín a je reálnym rizikom, že tento faktor ovplyvní aj časť našich zákazníkov. Momentálne znížený dopyt necítime, no musíme sa zamýšľať, čo s takouto alternatívou, ak by nastala.
Takýto scenár by mohol znamenať vyšší dopyt po mäkkej pšenice na úkor tvrdej pšenice. Mohlo by to znamenať určitú hrozbu vo forme zníženia cenovej prémie tvrdej pšenice voči mäkkej?
Na trhu vždy existuje určitý cenový spread (rozdiel) medzi pšenicami. Ten sa pri tvrdej oproti mäkkej pšenici hýbe tradične medzi 60 až 80 EUR/t, no ostatnú sezónu sa dostal cez 100 EUR/t v prospech vyšších cien tvrdej pšenice. Trh s tvrdou pšenicou je v porovnaní s mäkkou pšenicou pomerne malý a teda cena komodity reaguje na rôzne anomálie citlivejšie.
Vlani to bol napríklad výpadok produkcie v Kanade, ktorá je významným producentom tejto komodity. Vzhľadom na to, že EÚ-27 je nesebestačná v tvrdej pšenici, nemyslím si že by v našom regióne došlo k úbytku pestovateľských plôch, keďže cenová prémia pre farmára ostáva zaujímavá. Čo by mohlo nastať, je už spomínaná spotrebiteľská zmena. No nemyslím si, že táto nastane v južanských európskych krajinách, ktoré sú súčasne najväčším spotrebiteľom a určujú celkový trend spotreby.
Primiešať tu do cestovín mäkkú pšenicu je pre ľudí neakceptovateľné. Preto som v tejto oblasti skôr optimista. Ako som už spomínal, momentálne na trhu nie je badať pokles spotreby výrobkov z tvrdej pšenice. Domnievam sa pritom, že napriek rastu cien týchto výrobkov tieto stále ostanú lacnou potravinou vzhľadom na to, že nám plošne rastú ceny všetkých potravín.
Dlhé roky sa slovenský spracovateľský priemysel v oblasti spracovania plodín zmršťoval. Nové výzvy postcovidového sveta v podobe náznakov ústupu od globalizácie ako aj aktuálnych rizík pre vznik globálnej potravinovej krízy však naznačujú na možný obrat, ktorý neberie na ľahkú váhu ani naša krajina. Príkladom je nateraz stále len plán obnovenia výroby olejov na potravinárske účely. Nehovorí sa aj o nejakých iniciatívach ako podporiť spracovateľov tvrdej pšenice v SR, resp. podporiť domáci odbyt semoliny?
Nemyslím si, že na Slovensku vplyvom týchto zmien vznikne nejaký veľký producent cestovín, nakoľko európsky trh je v súčasnej dobe už konsolidovaný a je pomerne ťažké preraziť v tomto segmente. Cestovina je balený produkt s dlhodobou trvanlivosťou, ktorú je možné efektívne voziť na vzdialenosti 500 – 600 km.
Vnímam to tak, že „karty v európskom priestore sú už rozdané“. Skôr nevylučujem, že by mohlo dôjsť v regióne strednej a východnej Európy ešte k miernej konsolidácii. Pôsobí tu totiž množstvo menších nezávislých firiem, pričom niektorí z nich nemusia vydržať súčasný nárast cien vstupov a stať sa tak cieľom potenciálnej akvizície niektorého z väčších hráčov. Slovensko je veľmi malý trh, ktorý nie je až tak zaujímavý pre veľkých výrobcov.
Zmenilo sa niečo v oblasti dopytu domácich spracovateľov po semoline? Či stále platí, že domáci dopyt po tejto komodite ostáva veľmi malý a je sa potrebné ďalej orientovať na európsky trh?
Zrejme tým nadviažem na svoju predchádzajúcu odpoveď, ale nie, nič sa nezmenilo. Na Slovensku, žiaľ, nemáme spotrebiteľa semoliny, ktorý by bol zaujímavý z pohľadu našej industriálnej výroby. Máme malých zákazníkov, ktorí si prídu raz za mesiac nakúpiť big-bag semoliny, čo však stále považujeme za príležitostný odber a teda nám neostáva nič iné ako sa pozerať za hranice.
Nevidím tu nateraz ani náznaky, že niekto by sa mohol takýmto hráčom stať. Predaj produktov z tvrdej pšenice sa realizuje dominantne cez obchodné reťazce, ktoré robia tendre na nákup na úrovni celej strednej Európy a tu nie je výrobca, ktorý by mal kapacitu taký dopyt pokryť.
Podľa dát Európskej komisie tohtoročníkové výmery tvrdej pšenice v EÚ mierne poklesli, pričom sa zdá, že momentálne najlukratívnejšou pestovanou plodinou sa stáva repka. Nemôže tento faktor viesť k tomu, že farmári budú vymieňať pestovateľské výmery tvrdej pšenice za repku a tým znížia dostupnosť komodity na trhu?
Osobne si to nemyslím, nakoľko pestovateľské výmery repky v EÚ sa blížia k vrcholu možných osiatych plôch. Je to plodina, pri pestovaní ktorej je potrebné dodržať päťročnú rotáciu v osevnom postupe a i preto nevidím až tak veľký priestor pre ďalší rozmach pestovania tejto komodity.
Repka je momentálne cenovo lukratívna plodina, no je treba si uvedomiť aj tlak Bruselu v oblasti eliminácie používania čoraz väčšieho počtu prípravkov na ochranu rastlín. A keďže repka je plodina s dlhou vegetačnou dobou, je náročná aj na chemickú ochranu, preto sa mi nezdá, že bude medzi pestovateľmi preferovaná natoľko, že by mala vytláčať tvrdú pšenicu z našich polí.
Nemyslím si to ani o mäkkej pšenici alebo kukurici, ktoré sú rovnako aktuálne cenovo lukratívne, no tu proti vysokej cene komodity môžu ekonomiku skomplikovať aj vysoké náklady na sušenie. To je momentálne stále veľká neznáma, keďže presne nevieme, za aké ceny bude zemný plyn. Ale keď sa vrátim k otázke, osobne by som bol rád, ak by sa v SR ďalej zvyšovali pestovateľské plochy tvrdej pšenice.
Tie sa momentálne hýbu medzi 42 až 45 tis. ha. Potenciál pre Slovensko tu je, vieme to robiť, sú s tým skúsenosti a je to produkt, ktorý je v rámci EÚ stále dopytovaný. V stredoeurópskom priestore sme pritom dominantní producenti tejto komodity. Maďarsko má výmery do 20 tis. ha, Rakúsko 25 tis. ha.
Vysoká volatilita cien plodín je nepochybne výzvou pre každého spracovateľa komodity. Ako sa ako slovenský spracovateľ pasujete s aktuálnou nepredvídateľnou dynamikou cien plodín?
Je to náročná úloha, pretože v súčasnosti nedokážete bezpečne uskutočňovať nejaké dlhodobejšie cenové stratégie nákupu vstupnej suroviny. Momentálne ani farmári nemajú veľký záujem uzatvárať nejaké väčšie kontrakty. Spracovatelia by aj mali záujem uzatvárať kontrakty, no za ceny, ktoré aktuálne nie sú pre farmárov zaujímavé. V súčasnej dobe zagarantovať poľnohospodárom dlhodobé ceny by znamenalo podstupovať veľmi veľké riziko, nakoľko momentálne nielenže nevieme nastaviť cenu samotnej komodity pre najbližšie mesiace, ale nepoznáme ani ceny našich ostatných nákladov.
Teraz je teda asi problém ponúknuť pestovateľom tvrdej pšenice kontrakty na dlhšie obdobie (nad 1 rok).
Momentálne je to skôr o nejakom štvrť až polročnom modely realizovaných kontraktov, aby sme boli schopní reagovať na ďalšie možné výkyvy trhu. My ponúkame našim partnerom z radu pestovateľov dlhodobé kontrakty, ale momentálne nevieme urobiť dlhodobý cenový kontrakt.
Vieme urobiť dlhodobý množstevný kontrakt, no dnes nevieme napredikovať jeho cenu. Veľa sa hovorí o tom, že tvrdá pšenica by sa mala začať viac obchodovať na burze MATIF, čo by možno bol nástroj ako si pomocou forexov toto cenové riziko zahedžovať. Momentálne to ale nefunguje, keďže na tomto trhu je veľmi malá likvidita. Nikto s veľkých hráčov na trhu tam nechce vojsť, čo je škoda, pretože takto by viac stransparentnil ceny a dalo sa to využiť v oblasti cenového hedžingu.
O.F.Mill sa sústredí na výrobu produktov s pridanou hodnotou. Jedným z vašich dlhodobejších plánov v súlade s trendmi veľkých potravinárskych firiem v EÚ je výroba produktov s medzinárodne uznávaným certifikátom trvaloudržateľnej výroby. O čo ide a v akej fáze tohto ambiciózneho projektu sa nachádzate?
Treba povedať, že pandémia COVID-19 tento v únii stále silnejúci trend cielenia na trvalo udržateľnú výrobu mierne zbrzdila. Určite však ostane veľkou témou. My už máme zrealizovanú jednu certifikáciu o trvalej udržateľnosti potravín a aktuálne znie otázka, či budeme ďalej využívať len túto certifikáciu alebo sa podujmeme na vytvorenie špeciálnej novej certifikácie, ktorá by bola špecifická pre potreby našich zákazníkov.
Momentálne o tom diskutujeme s našimi obchodnými partnermi, pričom realizácia takéhoto projektu potrebuje viac času. Predpokladám, že skôr ako v sezóne 2023/24 s týmto projektom neprídeme. Trošku tomu nepraje ani súčasná doba, nakoľko teraz prísť za pestovateľmi s novými extra požiadavkami na pestovanie tvrdej pšenice pri súčasných vysokých cenách komodity a možnosti pomerne ľahkej realizácie tejto produkcie na trhu, by nebolo jednoduché vyplácať extra prémiu za trvalú udržateľnosť, ktorá by k tomu motivovala.
Ale obchodné reťazce na tento nápad reagujú pozitívne a teda tento projekt ostáva naďalej otvorený s realistickými šancami pre svoje zrealizovanie. Apropos, tento trend cielenia na trvalo udržateľnú výrobu vidíme pri veľkých globálnych potravinárskych firmách ako neoddeliteľnú súčasť ich politiky spoločenskej zodpovednosti už niekoľko rokov.
Pred niekoľkými dňami som bol účastníkom konferencie vo Švajčiarsku na ktorej boli prítomní majitelia a vrcholový manageri viac ako 2000 potravinárskych firiem. Ústrednou témou tohto stretnutia boli znižovanie emisii CO2 a trvalá udržateľnosť, takže myslím že táto téma sa v blízkej budúcnosti bude premietať cez požiadavky spotrebiteľov až k pestovateľom. Kto sa na ňu pripravý skôr bude mať určite výhodu.
Tento rok vás čaká i oficiálna pozvánka do elitného klubu. o čo ide?
V októbri 2022 budeme oficiálne menovaní za Člena Únie asociácií výrobcov semoliny v EÚ, pričom v tomto elitnom klube producentov budeme jediným slovenským zástupcom, resp. jediným v rámci celej strednej Európy.
Inflácia v cenách energií je veľkou výzvou pre spracovateľov. Prijali ste nejaké stratégie ako minimalizovať negatívne dopady tohto faktora na svoje podnikanie?
Súčasná situácia v tejto oblasti ostáva veľmi neprehľadná, čo nepomáha podnikateľskému prostrediu. Nás trápi hlavne vysoká cena elektrickej energie. Nevieme ako dlho bude táto situácia trvať, čo nám komplikuje rozhodovanie sa v otázkach nákupu elektriny.
V rámci nákupu elektriny je dnes k dispozícii viacero stratégií a i vzhľadom na dnešný neprehľadný stav sme sa rozhodli prenajať si služby špeciálneho poradcu, ktorý by nám pomohol nielen pri nákupe elektrickej energie ale aj optimalizácii jej spotreby. Elektrina je totiž pre nás po cene suroviny druhý najvýznamnejší výrobný náklad. Tretie sú mzdy, ktoré sme vplyvom inflácie nedávno rovnako zvyšovali a to plošne o 10 %. Osobitnou otázkou je potom zdražovanie cien pohonných hmôt v rámci dopravných nákladov.
Tu však všeobecne mám väčšiu obavu o to ako bude fungovať najbližší ročník logistika tovarov v oblasti nášho exportu. A to nielen kvôli nárastu cien palív, ale hlavne kvôli nedostatku vodičov nákladných automobilov. Čaká nás rok, ktorý bude extrémne náročný na volatilitu, správu cash flow a extrémne náročný na správu pohľadávok.
Na záver otázka na vás ako na obchodníka s agrokomoditami. V rozhovore ste naznačili aj na problematiku dovozov obilnín z Ukrajiny. Aktuálne sa hovorí o tom, že i USA by mohli zainvestovať nemalú čiastku (hovorí sa o 1 mld. USD) do dočasných skladovacích kapacít na hraniciach EÚ a Ukrajiny v snahe zefektívniť vývozy obilnín z Ukrajiny. Nemôže tento faktor „pokaziť ceny obilnín v našom regióne“?
Osobne tieto vyhlásenia viac vnímam ako politické gesto. No čo sa týka cien, dovozy z Ukrajiny už vplývajú na ceny. Dovozy možno neprichádzajú na Slovensko, no už putujú do západnej Európy a minimálne pri kukurici už výrazne stlačili jej ceny nadol.
Nemusí pritom ísť len o dočasný trend. Treba si uvedomiť, že tu neprichádzame do kontaktu len s ukrajinskými firmami, ale väčšinou sú to obrovské podnikateľské komplexy, ktoré súčasne pôdu vlastnia či obrábajú a produkujú rádovo cez 1 mil. ton obilnín. Tieto firmy stoja pred rozhodnutím ako ďalej a pokiaľ viem, niektoré už aj investujú do prekládkových kapacít a to aj v SR.
Tradične obchodné spoločnosti by neinvestovali, keďže nik nevie ako dlho vojna na Ukrajine potrvá a keď dôjde k normalizácii, tovar sa vráti do prístavov, čo je najjednoduchšia cesta tovaru k zákazníkom. Ale vyzerá to tak, že tieto investujúce firmy sa budú z dlhodobého hľadiska zaujímať o diverzifikáciu tokov tovarov, takže pravdepodobne budú investovať väčšie peniaze s cieľom mať nejakú dlhodobú alternatívu, ak by sa situácia znovu zopakovala. Preto si myslím, že tovar z Ukrajiny sa sem bude dostávať čoraz viac a viac.
David Karkulín, AGROBIZNIS
Tento článok bol uverejnený v AGROMAGAZÍNe 7/2022 na s.20–22.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
