Špičkový chov dojníc potrebuje aj špičkovú kvalitu objemových krmív. To, že PVOD Kočín patrí na popredné miesta rebríčkov medzi chovmi holštajnského plemena, dokazuje už nejaký ten „piatok“. O tom, ako dorobiť kvalitné konzervované objemové krmivá sme sa porozprávali s predsedom družstva Ing. Jozefom Puvákom, ml.
V poslednom čase sme zaznamenali ústup od používania lucerny a jej nahrádzanie alternatívnymi krmivami. Ako ste na tom vo vašom podniku?
Počul som, že niektorí kolegovia redukujú výmeru lucerny, resp. prechádzajú od raže k iným plodinám. My zostávame pri pestovaní lucerny aj preto, že je pre nás dobrou predplodinou pre pšenice. Porasty lucerny vyorávame spravidla po 5 rokoch. Ak by ste sa chceli opýtať na iné obilniny ako raž, tak o pestovaní tritikale na zeleno neuvažujeme. Kedysi sme ho pestovali na zrno. Je síce pravda, že má dlhšie „zberové okno“ ako raž (7 vs. 3 dni). My sme však nastavení tak, že dokážeme spomínanú výmeru raže pozberať a zasilážovať do 2 dní.
Poďme teda k hlavnej téme nášho rozhovoru, t.j. ku kukurici na siláž, ktorú ste už medzitým aj spomenuli.
Celková výmera kukurice na siláž v našom podniku je 350 ha. Z toho 100 ha je už spomínaná kukurica zasiata po raži na zeleno. Tieto porasty majú číslo FAO 300-400. Na plochy siate bez predplodiny sú používané hybridy s číslom FAO 380-400 – tie sa sejú skôr (už okolo 10.4.). Výsevok kukurice na siláž je 75 000 jedincov/ha.
Ako sa staráte o výživu porastov kukurice na siláž?
Na hnojenie porastov kukurice na siláž používame štartovaciu dávku hnojovice hovädzieho dobytka (20 t/ha) a po plečkovaní aplikujeme močovinu, a to v množstve, ktoré zodpovedá 46 kg N/ha. Neskôr používame aj hnojenie na list, ktoré zabezpečuje najmä dávku mikroprvkov (ZN, Mn). Hnojovicu od ošípaných používame na hnojenie obilnín, resp. tráv na ornej pôde.
Pre stanovenie správneho termínu zberu porastov je dôležitý monitoring. Ako pri ňom postupujete vo vašom podniku?
Kedysi sme používali klasické metódy (sledovanie obsahu sušiny pomocou zariadení ako napr. coster). Tento rok máme k dispozícii novú rezačku so zabudovaným meraním obsahu sušiny a niektorých živín zberaného porastu. Ide o prístroj, ktorý využíva technológiu NIRS. Prístroj je možné z rezačky demontovať a po jeho prepojení s notebookom je možné použiť ho napr. aj na rýchlu analýzu krmív.
Aké sú vaše očakávania od využívania NIRS technológie?
Táto technológia spresnila možnosti dávkovania inokulantu do zberanej hmoty. Predtým bývalo jeho dávkovanie konštantné a v súčasnosti je nastaviteľné v závislosti od množstva hmoty prechádzajúcej komínom rezačky aj obsahu sušiny v nej. Umožňuje nám monitorovať časti parciel, ktoré majú značne odlišný nižší podiel sušiny od zvyšnej časti. Ich kosenie sa dá presunúť na neskorší čas. To je dôležité najmä pri kukurici. Pri krmovinách, ktoré sa nezberajú priamo, nie je táto otázka až tak dôležitá (obsah sušiny sa dá riadiť pri uvädaní).
Na svojich parcelách robíte aj pokusy s hybridmi kukurice. Čo vás videlo k tomuto rozhodnutiu?
My sme sa pre pokusníctvo rozhodli preto, že sme chceli lepšie spoznať ponuku silážnych hybridov, ktorá je skutočne pestrá. Chceli sme mať skrátka informácie z prvej ruky a vybrať si to najlepšie z ponuky. Bežne zvykneme osievať pokusné políčka 15-20 hybridmi, tento sme ich zasiali dokonca až 24. Na základe výsledkov pokusov si vyberáme ročne 2-3 nové silážne hybridy.
Spolupracujeme aj s MVDr. Tomášom Mitríkom, PhD., ktorý 3- až 4-krát v priebehu roka odoberá vzorky porastov kukurice na siláž a robí analýzy obsahu sušiny a zloženia kukurice, ktoré nám pomáhajú pri určovaní termínu ich zberu. Aktuálne dolaďuje metodiku, ktorá by mala spresniť odhady, keďže v posledných rokoch sa často stáva, že klasy so zrnom dozrievajú neskôr ako zvyšok rastliny, čo skresľuje výsledky.
Celý rozhovor bol publikovaný v treťom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOVu na s.40-41.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímka: autor
