Prinášame vám ukážku rozhovoru s NAJ agromanažérom 2023 Petrom Dianiškom, konateľom spoločnosti Agrofarma Dianiška, s.r.o.
Podnikanie rýdzo v živočíšnej výrobe na Slovensku bez rastlinnej výroby nie je rentabilné. Súhlasíte s týmto názorom?
Paušalizovať tento názor na všetky podniky nie je namieste. No pravdou je, že byť ziskovým v živočíšnej výrobe je veľmi, veľmi ťažké. Poviem to tak: Strata sa vyrovnáva dotáciami. Lebo z toho by určite nikto nevyžil, ak by neboli k dispozícii podpory. Zoberme si len príklad chovateľa oviec. Vlna je stratová, i predaj jahniat sotva pokryje náklady. Ostáva mlieko, ktoré robiť tiež so ziskom nie je jednoduché.
Vy ste si spoločne s bratom a aj ďalšími členmi rodiny predsa len za tie roky vytvorili systém, vďaka ktorému dokážete dosahovať v chove oviec zisk. Čo je dôležité pre to, aby sa dalo slušne vyžiť v tomto ekonomicky menej vďačnom segmente výroby?
Keď podnikáte v ŽV, musíte sa jej venovať nepretržite 365 dní v roku. Nie je to ako traktor, ktorý môžete niekam odstaviť a nechať ho tam niekoľko dní či týždňov, a nič sa nestane. Toto nie je ľahké zvládnuť a i preto potrebujete mať k dispozícii aj kvalitných ľudí. A tí dnes poväčšine k tejto práci nemajú vzťah. A i preto fungovanie farmy leží hlavne na pleciach našej rodiny. Tiež je veľmi dôležité ísť s dobou a držať sa súčasných trendov. Napríklad teraz sa presadzujú kŕmne pásy, ktoré značne odbúrajú manuálnu robotu, s ktorými stádo dokážu nakŕmiť jeden alebo dvaja ľudia. Predtým sme rovnakú robotu robili štyria či piati. To platí aj pre dojárne a ďalšie technológie, ktoré nám pomáhajú byť efektívnejšími. No určite by nám pomohlo, ak by dotačná politika fungovala načas, nakoľko máme lízingy a úvery, ktoré musíme splácať. Keby to fungovalo tak ako má, tak by to bolo oveľa ľahšie.
Ovčie mlieko produkujete až 10 mesiacov v roku. Vďaka akým opatreniam sa vám darí docieliť tak dlhú sezónu dojenia napriek tomu, že zvieratá pasiete?
Realizujeme aj zimný odchov, ktorý síce nie je veľmi rentabilný, no umožňuje nám produkovať mlieko dlhšie a tým ponúkať zákazníkom naše výrobky, až na drobnú zimnú prestávku, takmer nepretržite počas celého roka. Dodávame naše produkty do predajní v Rimavskej Sobote, v Brezne a Banskej Bystrici, na ktoré sú zákazníci naučení. Vďaka nastaveniu našej výroby tak minimalizujeme riziko toho, že by sme vypadli z pravidelnosti kolobehu dodávok produktov do týchto predajní. Aj keď je pravdou, že ľudia si už na naše produkty zvykli. Neraz chodia aj zo vzdialenejších miest, len aby si kúpili dve fľaše žinčice.
Ešte donedávna bol predaj jahniat stratovou záležitosťou. Ostatné roky, a to aj vďaka práci na marketingu predaja zo strany Zväzu chovateľov oviec a kôz, sa podarilo dostať ceny jahňaciny nad 3 EUR za kg ž. hm. Je to už cena, ktorá je pre farmu ekonomicky zaujímavá?
Keďže na slovenskom trhu dlhodobo chýbal odbyt jahniat, profitovali na tom hlavne nákupcovia, ktorí ich vedeli umiestniť na zahraničnom trhu. Aj my sme robili 400 – 500 jahniat, no keď sme nemali možnosť kde ich predať, boli sme nútení ich realizovať za nízke ceny hlboko pod našimi výrobnými nákladmi. No postupom času nás to prinútilo sa pripraviť na takýto scenár a i preto dnes, keď nám ponúkajú nízke nákupné ceny, tak jednoducho nepredávame. Vytvorili sme si totiž podmienky na to, že si vieme podržať v chove jahňatá dlhšie. To pomohlo aj vylepšiť nákupné ceny. V tejto sezóne sa ceny jahniat vyšplhali k 3,4 EUR za kg živej hmotnosti, čo je už vcelku prijateľná úroveň.
Ponúkate nielen veľkonočné ale aj vianočné jahňatá. Je väčší záujem o veľkonočné či vianočné jahňatá?
Z pohľadu počtov je väčší záujem o veľkonočné jahňatá a to hlavne z dôvodov, že dnes si ľudia znovu začínajú vo zvýšenej miere nakupovať mladé jahňatá do záhrad, aby nemuseli kosiť. Výlučne na mäso sa predávajú jahňatá stále relatívne skromne. Zrejme za to môžu aj ceny v obchodoch, ktoré sa hýbu nad 10 EUR za kg. Ľudia si radšej kúpia bravčovinu za 5-6 EUR za kg. Ale napríklad my realizujeme 1 kg jahňaciny približne v cene 6 EUR, teda za polovicu ceny v obchodoch.
Problémom živočíšnej výroby v SR je nedostatok pracovnej sily. Pasujete sa tiež s týmto problémom?
Ani v našom regióne (okres Rim. Sobota), kde panuje relatívne vysoká nezamestnanosť, nemáme luxus si pracovníkov vyberať. Aj my čelíme fluktuácii, keď za tento rok sme vymenili už troch pastierov. No na druhej strane, nech si niekto nemyslí, že robiť pastiera môže ktokoľvek. To treba vedieť. Poviem to tak, že ten, kto vie ako pásť ovcu, tomu takáto ovca dá pri dojení aj 1 liter mlieka. Ak to nevie, nie je nič výnimočné, že produkcia klesne. Dobrý pastier vie, kde, kedy a ako pásť ovce. Určite by pomohlo, kebyže dokážeme pastierovi ponúknuť plat 2 000 EUR mesačne, no to je v tomto odvetví aktuálne ťažko realizovateľné. Samozrejme, s nedostatkom pracovnej sily ide ruka v ruke aj modernizácia a automatizácia. Kedysi sme dojili ručne, pričom dojič musel podojiť 120 oviec denne. Dnes ale už na túto prácu ľudí nenájdete, i preto sa dojí strojovo.
Celý rozhovor nájdete v v AGROMAGAZÍNe 6/2024 na s.20-22.
Za rozhovor poďakoval David Karkulín
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
