Pokiaľ ide o pozemkové úpravy, tak aj v tomto roku by sa pôda mala sceľovať v ďalších 120 katastrálnych územiach, o čom nerozhodujú tí ktorých sa komasácia týka, ale vláda. O tom, ktoré katastre sú už vysporiadané, má prehľad rezortné ministerstvo.
Kto z vlastníkov má však záujem o scelenie rozdrobených pozemkov, osloví príslušný štátny orgán, ktorý môže rozhodnúť o zaradení do verejného obstarávania, čo obyčajne trvá roky. Na druhej strane spomínané úpravy vlastníci pozemkov neplatia.
Problémom býva vysporiadanie pozemkov po neznámych vlastníkoch. Samotné projekty pozemkových úprav sa vykonávajú len v réžii projektantských a geodetických firiem, ktoré sa uhradené zo štátneho rozpočtu. Jednoduché pozemkové úpravy však platí ten, kto o ne požiada, čo najčastejšie je budúci investor.
O tom, že zámena pozemku je možná sa vie, menej, že podpisy na zmluve musia byť u notára overené a preto aj návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti môže urobiť jedna zo zmluvných strán. Okolo zámene pozemkov je celý rad rôznych kombinácii a riešení, ktoré sa konzultujú s advokátom.
V územnom plánovaní nastali zásadne zmeny
Od 1.apríla 2024 nadobudol účinnosť zákon o územnom plánovaní, z ktorého vyplýva, že hoci zámena pozemkov je kompetencii mesta a obcí, má Úrad pre územné plánovanie a výstavbu právo dozerať, aby procesy plánovania prebehli v súlade so zákonom.
Spomínaný úrad má portál územného plánovania, ktorý by mal mestám a obciam v tejto agende pomôcť, k čomu sú k dispozícii aj jednotné formuláre. Od tohto dátumu vzniknú v každom krajskom meste na Slovensku aj regionálne úrady pre územné plánovanie a výstavbu. Zmeny sa budú týkať aj vo výstavbe, v ktorej sa bude uplatňovať zásada hlavnej stavby, ktorá pohlcuje tie vedľajšie pre spoločné posudzovanie návrhov. Bude sa uplatňovať preskúmanie spôsobilosti na užívanie stavby bez stavebného povolenia od dátumu 1.1. 1990 do 31.3. 2024.
Základnou úlohou územného plánovania je zosúladiť zámery ako aj záujmy všetkých účastníkov jeho konania tak, aby boli v záujme súkromného verejného sektora, ako aj v súlade s ochranou prírody a kultúrnych pamiatok. Plánovanie má predchádzať územnému a stavebnému konaniu, po ktorom bude nasledovať vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Podkladmi pre územné plánovanie sú urbanistická štúdia, územný generel, ako aj územná prognóza a územno-technické podklady.
Pravidlá predaja poľnohospodárskeho pozemku
Posledná platná právna úprava týkajúca sa poľnohospodárskeho pozemku hovorí, že za poľnohospodársku pôdu sa pokladá orná pôda, ovocné sady, chmeľnice, vinice, záhrady, trvalé trávne porasty a tiež pozemok zastavený stavbou na účely poľnohospodárstva do 24.6.1991.
Za poľnohospodársky pozemok sa nepokladá pozemok v zastavanom území obce, ale aj mimo obce v prípade, že nie je určený na poľnohospodárske využitie, alebo ak jeho výmera je menšia ako potrebných 2 000 m2. Pri predaji pozemku je jeho drobenie zakázané, keďže minimálna výmera musí byť 3 000 m2, čo však neplatí v prípade lesného pozemku, kde musí byť minimálna výmera 5 000 m2.
Celý článok si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 6/2024 na s. 14.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Róbert Hölcz, ekonóm
