Európska únia čelí nevídanému nárastu cien potravín, ktorý tu nebol už viac ako 50 rokov. Ceny potravín v EÚ v apríli 2023 rástli na medziročnej báze o 16,6 %, čo je viac ako dvojnásobok oproti rastu celkovej inflácie (8,1 %).
Najviac postihnutými krajinami vysokými cenami sú krajiny strednej a východnej Európy vrátane pobaltských krajín na čele s Maďarskom, kde ceny potravín medziročne vzrástli o 38 %. Rast potravinovej inflácie v SR sa v apríli spomalil, no medziročne je stále nad 26 %. Ako dokumentuje graf, ceny potravín v krajinách V4 od začiatku pandémie (január 2020) do apríla 2023 vzrástli od 33 % v ČR až do 73 % v Maďarsku. Slovenský rast cien potravín v sledovanom úseku dosiahol 44,3 % a je piaty najvyšší v EÚ-27. Ba čo viac v rámci svetovej štatistiky je rast cien potravín v Maďarsku na medziročnej báze 8. najvyšší na svete! EÚ ako celok zaznamenala od začiatku pandémie rast cien potravín na úrovni necelých 30 %, no stále je to dosť na to, aby to vzbudilo nevôľu občanov z ekonomickej krízy rastu životných nákladov v mnohých krajinách. Začína sa totiž ozývať množstvo organizácií s podozrením, že časť rastu cien potravín je neopodstatnená, keďže ceny vstupov do výroby v ostatnom období výrazne klesli. Napríklad známy index cien potravín organizácie FAO bol v apríli 2023 na medziročnej báze nižší o 19,7 %. Pokles cien agrokomodít vyrábaných agrárnou prvovýrobou je rovnako neodškriepiteľný. Ceny pšenice na burze MATIF od svojho maxima z mája 2022 klesli o 50 %, kukurice o 45 % a repky dokonca o viac ako 60 %. Do poklesného trendu sa pritom od 4.Q. 2022 dali aj ceny mliečnych komodít, výnimkou sú ceny mäsa či vajec, ktoré nateraz nevykazujú poklesný trend.
Opatrenia na zníženie cien
Viaceré krajiny zaviedli či plánujú zaviesť opatrenia na zníženie cien potravín. Ide však o veľmi citlivú tému, keďže prílišná regulácia v tejto oblasti môže narobiť viac zla ako osohu. Príkladom môže byť práve Maďarsko, kde už od jari minulého roka boli zavedené cenové stropy na vybrané potraviny. Výsledkom tejto regulácie bolo, že obchod začal znižovať ponuku týchto komodít na pultoch predajní a tým aj ich dostupnosť. Napríklad i teraz podľa denníka Financial Times niektorí obchodníci v Maďarsku jasne deklarujú, že je absurdné, aby obchodník nakupoval cukor za 1,35 EUR/kg a následne ho predával za 0,85 EUR/kg ako definuje cenový strop.
I preto ďalšie krajiny EÚ skúšajú menej invazívne cesty k zabezpečeniu nižších cien potravín. Napríklad Francúzsko zvolilo podobný model ako Slovensko, keď sa s obchodnými reťazcami dohodlo na tom, aby tieto ponúkali vybrané produkty tzv. protiinflačného spotrebného koša za čo najnižšiu možnú cenu. V prípade SR treba dodať, že zoznam potravín bol nastavený dosť vágne, nehovoriac o stanovených cenách, ktoré, úprimne, príliš protiinflačne častokrát nezneli. Po podobných opatreniach ako vo Francúzsku volá i Belgicko. Španielsko zase ako ochranný prostriedok zaviedlo nulovú DPH na potraviny. Cenové stropy na obľúbené potraviny žiadajú i Taliani, ktorí uvažujú napríklad nad zavedením stropu na ceny cestovín. A nedávno sa vyjadrila aj Rakúska komora odborárov, aby aj v Rakúsku bola zavedená regulácia cien.
David Karkulín, AGROBIZNIS
Snímka: https://pxhere.com/
Zdroj: Eurostat, prepočet AGROMAGAZÍN
Celý článok nájdete v AGROMAGAZÍNe 6/2023 na s.10.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Graf: Index nárastu cien potravín v EÚ-27 a krajinách V4 od začiatku roku 2020 do apríla 2023 (index jan 2020 = 100 %) .
