Slovenské štatistiky nám naznačujú, že boj s vysokou infláciou sme vyhrali. Politici sa tešia, že ceny potravín začali klesať. Ceny zemného plynu na európskom trhu sa vrátili na úrovne prepandemického obdobia. Hlavné centrálne banky avizujú, že začnú čoskoro znižovať úroky. Misia splnená, návrat do normálu zaistený. Pre poľnohospodárov bolo však obdobie normalizácie inflácie nie príliš príjemným zážitkom. Odštartovalo totiž už takmer 2 roky trvajúce obdobie poklesu cien plodín, ktoré dramaticky doľahlo na ich ekonomiku. Ceny komodít si prešli svojim typickým boom and bust cyklom, teda cyklom masívneho nárastu cien a ich následného prepadu. Cyklus je pri konci.
Otázka znie, čo bude nasledovať? Popravde, to nik nevie. Ak si ale pamätáte, v AGROMAGAZÍNe už 2 roky naznačujeme na scenár, že po prekonaní prvej inflačnej vlny môže byť v hre príchod druhej, ešte vyššej inflačnej vlny, ktorá prinesie ekonomickú stagfláciu. Dnes sa nám pritom zdá, že prvá inflačná vlna bola skompletizovaná, pričom inflácia dosiahla svoje dno. Na trhu prebiehajú oslavy, no keď sa detailnejšie pozrieme na vývoj príslušných indikátorov, rastie v nás čoraz väčšie presvedčenie, že nám začína štartovať druhá inflačná vlna. Marcová tlačovka šéfa Americkej centrálnej banky FED nás prekvapila, keď J. Powell akokeby znovu (podobne ako pred dvomi rokmi) odignoroval, že inflácia v USA reakceleruje a tiež citeľne vzrástli aj inflačné očakávania. Namiesto toho sa zdá, že FED chce vo volebnom roku prezidenta v USA podporiť ekonomický rast aj za cenu vyššej inflácie. Trhy už začali na faktor rastu inflačných očakávaní reagovať. Silný cenový rast zažívajú ceny zlata, najnovšie začali rásť ceny medi a ropy a už reagujú i plodiny. FED chce okrem toho začať spomaľovať kvantitatívne uťahovanie, teda spomaliť sťahovanie likvidity z trhu. V januári sme písali o tom, že v rámci medzitrhovej analýzy začali od októbra rásť ceny dlhopisov, v novembri nadviazali rastom ceny akcii, pričom v rámci tradičného cyklu by sa mali pridať v raste ako tretie v poradí aj ceny komodít. Chvíľu to trvalo, no zdá sa, že ceny komodít ožívajú. Pritom tu máme stále veľké geopolitické riziká, vojnové konflikty, ktoré sú proinflačné. Nehovoriac o priam šialenom míňaní vlády v USA, kde štátny dlh rastie raketovým tempom 1 bil. USD každých 100 dní! Výsledkom bude devalvácia meny a tým ešte vyššia inflácia. Čo na to ceny komodít? Ktovie, možno ešte dôjde k zvratu, no v každom prípade ja byť na mieste spracovateľov, už by som neprekypoval istotou, že najbližší polrok bude príležitosť nakúpiť agrokomodity ešte lacnejšie.
David Karkulín, AGROBIZNIS
Text nájdete v aprílovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.3
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
