Od tohto augusta sa na pol roka odpúšťa potravinárom a vybraným poľnohospodárom časť odvodov. Tejto téme sa venovalo mnoho médií, no celkový dopad tohto opatrenia nedostal v letnom období dostatok pozornosti.
Väčšina vyjadrení sa obmedzila na chválospevy, no ani samotní potravinári by nemali skákať od radosti.
Slovenské verejné financie sú v žalostnom stave. Prispeli k tomu premárnené miliardy predovšetkým na nové rodinné politiky s otáznym efektom na pôrodnosť či pomoc chudobným rodinám. Tento rok štát minie asi o 7 miliárd eur viac ako vyberie na daniach a odvodoch. Toto číslo sa dá prirovnať k ročným nákladom na starobné dôchodky. Inými slovami – na vyrovnanie rozpočtu by sme tento rok (ale aj všetky nasledujúce) museli napríklad úplne prestať vyplácať dôchodky. Ak išlo slovenským politikom o rekord, môžu sa potľapkať po pleci. Predpokladá sa, že budeme mať najvyšší deficit verejných financií spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Tento deficit znamená, že štát bude nútený hľadať nové zdroje. A to bude v blízkej budúcnosti nutne znamenať vyššie dane a odvody, ak nedôjde k radikálnym škrtom vo výdavkoch.
Čo to znamená v kontexte odpustených odvodov? Že radosť na najbližšieho pol roka môže byť poslednou úľavou, ktorá čaká slovenských podnikateľov v agrobiznise v najbližšom období. K tomu sa pridalo ešte aj varovanie Sociálnej poisťovne, že môže ísť o nedovolenú štátnu pomoc. To by znamenalo, že podnikatelia by museli poskytnutú pomoc vrátiť aj s úrokmi.
Zaužívané ad hoc podpory či rýchlo pečené zmeny zákonov vytvárajú nepredvídateľné podnikateľské prostredie, ktoré by nemal chcieť žiadny podnikateľ. Je škoda, že namiesto snahy o systémové a dlhodobé reformy sa nielen politici, ale aj bežní obyvatelia pravidelne uspokoja s niekoľko tisícovou úľavou či dotáciou na obmedzené obdobie, ktoré aj tak zaplatia neskôr z vlastného vrecka.
Okrem toho sa zľava na odvodoch netýka všetkých, v zákone sú definované výnimky. Cieľom bolo údajne znížiť ceny potravín, ako však aj pri iných opatreniach nikto nebude skúmať výsledný efekt tejto zmeny. Opatrenie prišlo navyše v čase, keď sme začali zaznamenávať útlm rastu cien potravín.
Nedostatok pracovnej sily dnes stále trápi mnohé odvetvia, vybraní potravinári tak na čas získajú významný benefit: Budú môcť zamestnancom ponúknuť vyššie mzdy a prilákať tak ľudí z iných sektorov. Ako dlho to bude udržateľné a či sa po pol roku opäť nebudú stupňovať výzvy na ďalšiu pomoc, sa dnes nepýta nikto.
Toto opatrenie má ešte ďalší nezamýšľaný dôsledok – vytvára precedens do budúcnosti. Dnes sú to potravinári, zajtra to môže byť automobilový priemysel či farmaceuti. Všetci čelili nárastu cien energií a každá skupina nájde dobré dôvody, prečo by mala získať pomoc od štátu. Odpustenie daní či poskytnutie dotácie však deformujú trh a vytvárajú neefektivitu. Presúvajú prostriedky od jednej skupiny k druhej, často s časovým sklzom a svoj diel si odhryzne aj zbytočná byrokracia.
Napriek tomu, že selektívne odpustenie odvodov nie je najlepšie riešenie, ide paradoxne o najlepšie, čo dokázali politici za posledné mesiace ponúknuť. Citovalo sa zastropovanie cien či ďalšie dotácie, ktoré treba zadministrovať. Stropovaniu sa podrobne venovať nemusíme, stačí sa pozrieť do Maďarska, kde napriek tomuto opatreniu ceny potravín rástli najviac spomedzi krajín EÚ. Objavil sa dokonca návrh na zriadenie štátneho reťazca, ktorý by mal zabezpečovať lacné potraviny. Ak by mal fungovať ako pošta či železnice, nebude poskytovať lacné ani kvalitné potraviny, nebude fungovať ani z tržieb, ale opäť vznikne drahý a nefunkčný štátny podnik, dotovaný z daní.
V predvolebnej smršti sa iste objaví ešte nejeden politik, ktorý bude sľubovať lacné potraviny a konkurencieschopný vidiek. V posledných rokoch však vidíme, že politické kroky viedli skôr k nárastu cien (menová politika centrálnych bánk a rozdávanie dávok prakticky komukoľvek) či k oslabeniu konkurencieschopnosti cez podporu firiem, ktoré nevytvárajú pridanú hodnotu na vidieku. Cenovo dostupné a kvalitné potraviny neprichádzajú od politikov. Prichádzajú vždy od podnikateľov, ktorí viac ako občasnú finančnú injekciu potrebujú predvídateľné podnikateľské prostredie a dlhodobo nižšie dane a odvody. V najlepšom prípade pre celé hospodárstvo.
Monika Budzák, INESS
