V priebehu marca sme nedopatrením nezverejnili nomináciu predsedu PD Šenkvice Ing. Karola Motyku do súťaže NAJ agromanažér 2024 na našom portáli www.agrobiznis.sk, čo robievame s istým časovým odstupom po jej zverejnení na stránkach AGROMAGAZÍNu. Svoj „rest“ naprávame: Pánovi Motykovi i našim čitateľom sa za toto meškanie ospravedlňujeme.
Poľnohospodárske družstvo v Šenkviciach hospodári vo vinárskom kraji pod Malými Karpatami na výmere 1 250 ha. Dominujúca výroba hlavných zrnín im v roku 2022 priniesla mimoriadny hospodársky výsledok. Družstvo už osem rokov tvorí súčasť Rhea holdingu a vďaka tomuto spojeniu sa ďalej rozvíja pod vedením Ing. Karola Motyku.
Vizitka
Karol Motyka mal zrejme pri kolíske sudičky pridelené podľa mena. Je hrdý, že už ako novorodenca ho prevážali na „hnojnáku“. V spomienkach na detstvo sa rád vracia k včelínu starého otca, v ktorom často i zaspal unesený bzukotom včiel a vôňou medu. Ako chlapec sa naučil orať s koňom a aróma čerstvo zoranej brázdy v spojení s pachom zohriateho koňa sa mu navždy vryli do pamäti. Bavili ho aj vychádzky do prírody, často s otcom poľovníkom. A keď neskôr pričuchol k práci s vinohradmi v rodných Šenkviciach, už nebolo cesty späť. Čerstvý sedemdesiatnik priznáva, že od začiatku upísal svoj život poľnohospodárstvu a ľuďom okolo neho.
Ing. Karola Motyku od malička bavili tiež stroje, prerábal si mašiny, jazdil na motorke. V lete pomáhal ako brigádnik pri strojoch na stavbách. Napokon vyštudoval strojnícku priemyslovku v Bratislave, ktorá mu dala skvelý základ do praxe. Už ako študent strednej školy jazdil motokros na prerobenom Pionieri. Jazdil aj za Mototechnu Nitra, kam ho priviedol päťnásobný majster Slovenska Karol Lacko. Tradícia motokrosu bola v Šenkviciach rozvinutá už od šesťdesiatych rokov minulého storočia a zachovala sa dodnes. Z okna svojej kancelárie má predseda družstva výhľad na udržiavanú dráhu, ktorá už hostila aj majstrovstvá Európy. A naďalej podporuje aktivity miestneho motokrosového klubu.
Kvôli láske k motorom chcel Ing. Karol Motyka pokračovať v štúdiu v Brne, no napokon vyštudoval Mechanizačnú fakultu VŠP v Nitre. Ako študent každé leto brigádoval v podnikoch, jazdil na traktore a dokázal v rámci študentskej praxe opraviť aj starší ruský kombajn Kolos, aby ešte stihol vypomôcť pri žatve družstvu v Gbeľanoch. Privyrobil si, veď už musel živiť mladú rodinu. Štátnice už oslavoval s manželkou a dvoma deťmi. Jednoročnú vojenskú prezenčnú službu absolvoval v neďalekom Hodoníne, a tak sa mu darilo častejšie navštevovať rodinu. Aj na vojenčine pracoval s technikou a vozidlami. I tu ho formovali stretnutia s ľuďmi, od ktorých sa veľa naučil. „Dal som na radu otca, aby som sa nikdy nevyvyšoval nad ostatných, a tak som zostal skromný a dobre si vždy premyslel, čo poviem,“ priznáva svoju zmierlivú povahu Ing. Karol Motyka.
Celý text nájdete vo februárovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.7-9.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Lada Debnárová, február 2024
Snímky: Marián Dukes a archív PD Šenkvice
