Ochorenie erysipelas (červienka) môže stále viesť k značným ekonomickým stratám. Dokazujú to aj súčasné praktické prípady.
Túto chorobu chovatelia ošípaných dlho nevnímali ako vážny problém. Súčasné praktické prípady však ukazujú, že patogén spôsobujúci červienku ošípaných, Erysipelothrix rhusiopathiae, je v chovoch stále rozšírený a môže viesť k výrazným ekonomickým stratám.
Odborníci sa domnievajú, že chorobu podporuje okrem iného aj zvýšené používanie materiálu s organickou aktivitou, ako je slama alebo výkopová pôda, alebo zvyšujúci sa tlak hlodavcov.
Príznaky červienky pri ošípaných
Pojem erysipel možno odvodiť od akútnej formy tohto infekčného ochorenia vo forme takzvaných červených škvŕn. Sú to vyvýšené červené oblasti kože zvyčajne veľkosti zápalkovej škatuľky. Ošípané trpia aj horúčkami (40 až 42 °C), únavou, nechutenstvom a zníženým pohybom.
Pri perakútnom priebehu dochádza k náhlym úhynom bez predchádzajúcich príznakov (okrem horúčky). Chronické formy ako erytém srdcovej chlopne alebo zápal kĺbov často zostávajú neodhalené. Pri prasniciach môže červienka spojený s horúčkou viesť k potratom.
Ako sa zvieratá nakazia patogénom
Zvieratá sa môžu infikovať patogénom orálne, cez spojovky očí alebo cez kožu. Ošípané sú zvyčajne náchylné na červienku po 3. mesiaci života. Inkubačná doba je 3-5 dní. Po infekcii sa patogén hromadne vylučuje stolicou, močom alebo slinami.
Vznik červienky je podporovaný stresovými faktormi, ako sú vysoké teploty okolia, zaťaženie/preprava alebo agresivita. Patogén je veľmi odolný a môže prežiť aj v solených, nakladaných alebo údených potravinách živočíšneho pôvodu. Baktéria zostáva infekčná vo výkaloch alebo hnoji celé mesiace. Hlodavce tiež zohrávajú úlohu ako rezervoáre patogénov.
Očkovanie ponúka najlepšiu ochranu pred ochorením. Vakcinácia prasníc je dnes štandardom, ošípané vo výkrme sa očkujú problematickejšie.
Zoonóza: Červienku môžu dostať aj ľudia
Červienka je zoonotické ochorenie. Patogén sa môže preniesť aj na človeka. V ojedinelých prípadoch môže byť ochorenie aj smrteľné. Rizikovou skupinou sú farmári, veterinári a zamestnanci bitúnkov vzhľadom na ich profesiu.
K infekcii dochádza predovšetkým poranením kože – veľmi často na ruke po kontakte s infekčným materiálom alebo kontaminovanými nástrojmi. Zvyčajne sa vyskytuje ostro ohraničené začervenanie. Oblasť je opuchnutá, svrbí a bolí. Priebeh je vo všeobecnosti benígny a hojenie nastáva po dvoch až štyroch týždňoch.
Aby sa predišlo takýmto infekciám rán, je nevyhnutná prísna hygiena v chove. Preventívne je tiež vhodné nosiť rukavice pri manipulácii s infikovanými zvieratami alebo kontaminovaným materiálom.
Čerpané z materiálu od Franza-Josefa Kocha, veterinára z Giessenu
Z Agrarheute preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Franz-Josef Koch
