Počas chladného obdobia čelia včely veľkej výzve prežiť zimu. Vďaka starostlivosti včelárov to majú včely medonosné oveľa jednoduchšie ako divé.
V chladnom období, keď je vonku vo vyšších polohách sneh, sa často objavuje otázka, ako včely prežijú zimu. Divoké včely, ktoré žijú predovšetkým ako samotársky hmyz, t. j. samostatne si stavajú hniezda a vychovávajú znášku bez podpory iných druhov, trávia zimné mesiace vo vývinovom štádiu larvy alebo kukly. Zaujímavé je, že sa liahnu len asi rok po tom, čo samička nakladie vajíčka, medzi marcom a októbrom, v závislosti od druhu.
Mladé kráľovné a robotnice
Divoké včely tvoriace kolónie, ako sú čmeliaky, sa správajú odlišne. Celá kolónia vrátane kráľovnej uhynie, keď nastane zima. Pred týmto bodom však tieto kolónie vychovávajú mladé kráľovné, ktoré prevezmú ďalší rok. Tieto mladé kráľovné hľadajú úkryt pred zimou alebo sa zavŕtajú do zeme, aby prežili.
Naproti tomu včely medonosné, tiež hmyz tvoriaci kolónie, prežijú zimu ako celá kolónia. Včelstvo môže obsahovať až 10 000 jedincov a vďaka sociálnej štruktúre a vzájomnej podpore dokáže prežiť chladné obdobie.
Skorá príprava
Príprava včiel na prezimovanie začína v lete. „Prvé zimné včely sa liahnu už v júli,“ vysvetľuje Sarah Grossenbacher z BienenSchweiz. Hoci ich navonok nemožno odlíšiť od letných včiel, zimné včely žijú dlhšie, sú pasívnejšie a nezúčastňujú sa starostlivosti o znášku a iných prác v úli.
Zimné včely majú podstatne väčšie tukové telo ako letné a v telách si ukladajú bielkoviny, ktoré sú pre prežitie včelstva v zime kľúčové: „Vlastné zásoby tela sa mobilizujú vo februári, hneď ako sa opäť postarajú o znášku, a zimné včely medzi 6. a 9. mesiacom veku, keď starnú, prežijú zimu a obnovia kolóniu s kráľovnou,“ vysvetľuje Sarah Grossenbacher.
Dynamika populácie včiel
V každom prípade sa veľkosť včelstiev v priebehu roka mení. „Kráľovná znáša najviac vajíčok v máji a júni – až 1 200 za deň,“ hovorí Sarah Grossenbacher. Od júla sa však produkcia vajíčka zníži, čo vedie k zníženiu veľkosti kolónií. Len čo sa potom začnú zimné prípravy, zásoby sa budujú a letná sezóna sa končí, trúdy, teda včelie samce, už nie sú tolerované a sú vytláčané z úľa.
„Dôvodom je najpravdepodobnejšie to, že dokážu prezimovať čo najhospodárnejšie, čo znamená, že skonzumujú toľko potravy, koľko je potrebné, no stále sú dostatočne veľké na to, aby udržali teplo v úli,“ vysvetľuje Sarah Grossenbacher. Včely totiž prezimujú tak, že si vo svojom úli vytvoria zhluk, v ktorom sa navzájom zohrievajú. Kráľovná sedí v strede zhluku a okolo nej sa zhromažďujú všetky včely. Včely na vonkajšej strane zhluku pravidelne nahrádzajú včely ďalej v strede. Teplota v zhluku je vždy príjemných 25 až 30 °C.
Robotnice by nikdy nemali hladovať
Keďže len zdravé a silné včelstvá dokážu koncom leta vychovať dostatok zimných včiel, včelári významnou mierou prispievajú k úspešnému prezimovaniu včiel. Musia zabezpečiť, aby včely mali k dispozícii dostatok potravy vo forme uhľohydrátov, ako je med alebo cukrový sirup, a bielkovín vo forme peľu. Doplnenie zásob po medobraní je preto nevyhnutné. „Robotnice nikdy nesmú hladovať,“ zdôrazňuje Sarah Grossenbacher, „inak sú náchylnejšie na choroby. Peľ je obzvlášť dôležitý pre zimné včely a je dôležité, aby mali včely optimálne miesto tam, kde sú koncom leta ešte kvety, aby si nazbierali dostatok peľu.“
Včela s Varroa
Okrem toho je veľmi dôležité ošetrenie proti roztočovi Varroa. Prvé ošetrenie je potrebné koncom leta, pretože včely, ktoré parazitoval roztoč Varroa počas ich larválneho štádia, sú oslabené a majú kratšiu životnosť. „To znamená, že nemôžu prežiť zimu a sú tiež príliš slabé na to, aby vo februári vychovali novú znášku,“ vysvetľuje Sarah Grossenbacher.
Počas zimných mesiacov sa pozornosť sústreďuje na monitoring včelstiev a prípravu na ďalšiu sezónu. To zahŕňa obnovené ošetrenie proti roztočom Varroa, aby kolónia potom mohla začať sezónu s čo najnižšou záťažou roztočmi, ako aj pravidelné kontroly zásob potravy. Liečba proti roztočom Varroa sa vyvinula do ústredného aspektu manažmentu včiel, hovorí Sarah Grossenbacher: Boli vyvinuté vedecké koncepty a metódy na účinnú kontrolu zamorenia roztočmi a zníženie strát v zime.
Výzvy, ktoré prináša zmena klímy
Dôsledky klimatických zmien sú badateľné aj vo včelárstve a môžu mať výrazný vplyv na prezimovanie včiel. Teplé zimy môžu viesť k predčasnému začiatku chovu, čo zvyšuje potrebu potravy. „Teploty v hniezde potom musia byť okolo 34 stupňov, čo si vyžaduje dodatočné zásoby energie a potravy – najmä v prípade obnovených mrazov,“ vysvetľuje Sarah. Okrem toho sa zvyšuje aj riziko zvýšenej populácie roztočov Varroa. Pretože ak sa včelstvá množia viac a dlhšie, množí sa viac roztočov Varroa.
Divoké včely sú však ovplyvnené najmä zmenenými klimatickými podmienkami, pretože ich životný cyklus je často úzko spojený s konkrétnymi druhmi rastlín. „Pri divých včelách je načasovanie liahnutia po zime často prispôsobené jednotlivým rastlinám,“ vysvetľuje Sarah. Vplyvom teplého podnebia sa však môže stať, že jednotlivé druhy divých včiel sa vyliahnu skôr, ako sú príslušné rastliny pripravené, a tak si nemôžu nájsť potravu. Divoké včely by mohli v budúcnosti zmeškať začiatok kvitnutia.
Včely medonosné sú o niečo prispôsobivejšie
Štúdia, ktorá skúmala interakciu ponikleca a jeho najdôležitejšieho opeľovača - včely murárskej, opísala aj opačný scenár, hovorí Sarah. V tomto prípade začiatok kvitnutia rastliny reagoval rýchlejšie na vyššie teploty ako včela murárska, čo znamená, že sa môžu navzájom minúť.
„Zdá sa, že včelstvá medonosné sú o niečo prispôsobivejšie ako divé včely,“ hovorí Sarah Grossenbacher a dodáva: „Sú tiež v starostlivosti včelárov, čo znamená, že im možno v niektorých nepriaznivých situáciách pomôcť.“ Prezimovanie včiel teda zahŕňa komplexné pochopenie a starostlivé plánovanie.
Včelári zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu. Nielenže musia brať do úvahy fyzické potreby včiel, ale musia tiež reagovať na hrozby, ako sú choroby a klimatické zmeny. Prispôsobením sa týmto výzvam významne prispievajú k ďalšej existencii a zdraviu včelstiev.
Zo Schweizerbauer preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímky: BienenSchweiz a Joans Ingold
