V EÚ doteraz využilo vakcináciu proti vtáčej chrípke len Francúzsko. Všetky kačice na výkrm sú očkované na celoštátnej úrovni. 85 % nákladov znáša Francúzska republika.
Francúzsko je zatiaľ jedinou krajinou EÚ, ktorá začala celoštátne očkovanie proti vtáčej chrípke - pre kačice. Je to preto, že kačice sú obzvlášť náchylné na vírus HPAI. Vo Francúzsku sa chová asi 16 miliónov kačíc na výkrm, najmä na severe a juhozápade republiky. Keďže chov vo voľnom výbehu je rozšírený, opatrenia biologickej bezpečnosti sa ťažko vykonávajú.
1 300 epidémií vtáčej chrípky za jeden rok
V posledných štyroch až piatich rokoch krajina utrpela obrovské straty v populácii kačíc na výkrm v dôsledku vtáčej chrípky. Výsledkom je, že majitelia už niekoľko rokov po sebe nedosiahli takmer žiadne výnosy. Len od roku 2020 do roku 2021 došlo v populáciách kačíc k približne 1 300 ohniskám.
Po tom, ako EÚ uvoľnila cestu očkovaniu, sa uskutočnili dôkladné vedecké predbežné výskumy s cieľom určiť, ktorá vakcína je najvhodnejšia na preventívne očkovanie. Bolo prijaté rozhodnutie použiť mRNA markerovú vakcínu, ktorá umožňuje rozlišovať medzi terénnymi a vakcínovými protilátkami.
1. októbra 2023 bol daný štartovací signál pre očkovaciu kampaň. Spočiatku len v hlavných oblastiach chovu kačíc na severe a juhozápade Francúzska. Neskôr bolo očkovanie zavedené na celoštátnej úrovni. Je povinná na farmách s viac ako 250 kačicami na výkrm. Chovatelia sa môžu sami rozhodnúť, či svoje zvieratá zaočkujú. Farmy, ktoré vyvážajú chovné zvieratá alebo vajcia, nesmú očkovať.
Dvojité očkovanie
Vakcína sa podáva dvakrát subkutánne injekčnou striekačkou. Prvá vakcína sa podáva medzi 10. a 21. dňom života káčat. Zvieratá dostanú druhú vakcináciu 18 až 23 dní po prvej. Očkovanie vykonávajú poľnohospodári, veterinárni lekári na farmách a špeciálne vyškolené očkovacie tímy.
Monitorovanie vakcinačného opatrenia sa vykonáva v súlade s požiadavkami EÚ. Veterinárni lekári navštevujú každú vakcinačnú farmu raz mesačne, kontrolujú zvieratá a odoberajú vzorky od 60 zvierat, ktoré sa vyšetrujú v laboratóriu pomocou PCR. V rámci pasívneho dohľadu sú tiež vyšetrené tri usmrtené kačice týždenne pomocou PCR z každej farmy.
Pôvodne sa náklady na to odhadovali na 105 miliónov EUR. Medzitým sa táto suma odhaduje na 130 miliónov EUR. V prvom roku budú 85 % nákladov znášať francúzski daňoví poplatníci a zvyšných 15 % bude musieť znášať samotný hydinársky priemysel. Štát platí za vakcínu, časť veterinárnych nákladov a aktívny mesačný monitoring. Priemysel pokrýva náklady na pasívne monitorovanie a zvyšné veterinárne náklady.
Zákaz dovozu z tretích krajín
Okrem toho existujú finančné straty aj v dôsledku obchodných obmedzení. So začiatkom očkovania okamžite zastavili všetok dovoz hydiny z Francúzska Japonsko, Thajsko, USA a Kanada. Taktiež kačice z celej Európy sa už nesmú vyvážať do týchto krajín.
Francúzske ministerstvo poľnohospodárstva aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) napriek tomu považujú prvé kolo očkovania za úspešné. Od jesene 2023 do apríla tohto roku bolo v celej krajine zaznamenaných iba desať ohnísk vtáčej chrípky v populáciách hospodárskych zvierat. Na druhej strane v rovnakom období minulého roka ich bolo 315. Podľa EFSA sa súčasné prípady vyskytli predovšetkým v neočkovaných kŕdľoch.
Vyžaduje sa tretie očkovanie?
V chove na výkrm, ktoré už bolo očkované v októbri 2023, bol vírus opäť zistený v januári 2024. To by mohlo znamenať, že očkovanie poskytuje len krátkodobú ochranu a že môže byť potrebné tretie očkovanie.
Prípravy na očkovaciu kampaň 2024/25 sa začnú čoskoro. Okrem vakcíny Boehringer sa má použiť aj druhá vakcína vyrobená vo Francúzsku spoločnosťou Ceva.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC – VÚŽV Nitra
Snímka: Corrand
