Zápal mliečnej žľazy, mastitída, je významným problémom chovateľov najmä dojných zvierat. Mastitída je zásadným ochorením ovplyvňujúcim negatívne zdravie zvierat, kvalitu a množstvo mlieka, pričom všetky tieto aspekty majú za následok zníženie ekonomickej rentabilnosti produkcie mlieka pre chovateľa. Mastitída patrí taktiež medzi najčastejšie dôvody brakovania dojníc.
Mastitídy spôsobujú mikroorganizmy, ktoré prenikajú cez ceckový kanálik od vnútra vemena. Preto je uvedené ochorenie aj najčastejším dôvodom aplikácie antibiotík v chove dojníc. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa patogény spôsobujúce zápal mliečnej žľazy patria koaguláza-negatívne stafylokoky. Výskyt infekčných patogénov, akými sú Staphylococcus aureus a Streptococcus agalactiae, sa v posledných rokoch znížil v dôsledku aplikácie účinných prostimastitídnych opatrení, liečby a brakácie postihnutých zvierat. Antibiotická liečba, či už lokálna aplikácia intramamárnych liečiv, alebo systémové podávanie antibiotík, je jednou z hlavných stratégií kontroly a eliminácie mastitídy. Avšak liečba mastitídy v dôsledku zvýšenej rezistencie baktérií na niektoré antibiotiká nemusí byť vždy účinná. Antibiotická rezistencia negatívne ovplyvňuje zdravie zvierat, ale aj ľudí a je jedným z dôležitých globálnych problémov vo veterinárnej a tiež aj v humánnej medicíne. Odhaduje sa, že 73 % antibiotík celkovo aplikovaných vo svete sa používa práve v sektore živočíšnej výroby. Antibiotická rezistencia predstavuje hrozbu pre zdravie z dôvodu možného prenosu patogénov prostredníctvom potravín a taktiež rezistentné kmene baktérií môžu mať za následok zníženie terapeutického účinku liekov bežne používaných na liečbu infekcií ľudí a zvierat. Práve preto je potrebná identifikácia pôvodcov mastitíd a stanovenie antibiotickej rezistencie pre konkrétny patogén vyskytujúci sa v chove, aby bolo možné nasadiť cielenú a účinnú liečbu a tým predísť vzniku možnej rezistencie voči antibiotikám.
Antibiotická rezistencia voči vybraným antibiotikám.
V rámci výskumov realizovaných v podmienkach našej chovateľskej praxe počas rokov 2017 až 2022 zameraných na identifikáciu pôvodcov mastitíd a ich antibiotickú rezistenciu sme zaznamenali najvyšší výskyt koaguláza- negatívnych stafylokokov na úrovni 29,27 % až 51,32 % zo všetkých bakteriologicky pozitívnych vzoriek mlieka. Vzorky mlieka boli odoberané od dojníc podozrivých na subklinickú mastitídu na základe vysokého počtu somatických buniek alebo detekcie pomocou NK-testu. Z ďalších environmentálnych (patogény prostredia) patogénov spôsobujúcich mastitídy sme zaznamenali pomerne častý výskyt Escherischia coli na úrovni od 26,15 % až 31,76 % a výskyt Streptococcus uberis v rozsahu od 12,92 % do 26,13 % bakteriologicky pozitívnych vzoriek. Z infekčných patogénov akými sú Staphylococcus aureus bol zistený výskyt v rozsahu od 5,54 % do 12,45 % a Streptococcus agalactiae od 0,45 % do 12,20 % bakteriologicky pozitívnych vzoriek. Ostatné či už gram-pozitívne alebo gram-negatívne baktérie sa vyskytovali pomerne ojedinele. Uvedené spektrum identifikovaných patogénov z mlieka v podmienkach praxe poukazuje na rezervy v hygiene vemena v súvislosti s ustajnením a prípravou vemena na dojenie. V praxi sa nesmie zabúdať ani na výskyt infekčných patogénov, ktoré aj napriek znižovaniu ich výskytu sú stále zdrojom zdravotných problémov prenášajúcich sa zo zvieraťa na zviera.
Poďakovanie
Práca bola realizovaná v rámci riešenia projektu APVV-18-0121 „Vplyv zvieraťa a faktorov prostredia na produkciu mlieka a zdravie vemena dojníc na Slovensku“ a Operačného programu NUKLEUS číslo 313011V387.
Celý text nájdete v decembrovom vydaní Slovenského CHOVu na s.26 a 28
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Ing. Kristína Tvarožková, PhD.1, prof. Ing. Vladimír Tančin, DrSc. 1,2, Ing. Barbora Cangárová1, MVDr. Ľudovít Černek, PhD. 3, MVDr. Miriam Árvayová3, Ing. Dušan Vašíček PhD. 3
1Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre ¤ 2NPPC-VÚŽV Nitra ¤ 3VETWELL, s.r.o. Lužianky
Snímky: Ing. Kristína Tvarožková, PhD.
