Nový výskum ukázal, že kurčatá, ktorých gény boli upravené tak, aby sa zmenila DNA produkujúca bielkoviny, získali čiastočnú ochranu pred vtáčou chrípkou.
Výskumníci z University of Edinburgh, Imperial College London a Pirbright Institute (centrum pre výskum chorôb zvierat v Surry) dokázali zmenou malého úseku ich DNA obmedziť - hoci nie úplne zablokovať - infikovanie kurčiat vírusom.
Vtáky nevykazovali žiadne známky toho, že by zmena ich DNA mala nejaký vplyv na ich zdravie alebo pohodu.
Edinburská univerzita uviedla, že zistenia - uverejnené len nedávno - sú "povzbudivým krokom vpred". Vedci však zdôraznili, že na vytvorenie populácie kurčiat, ktoré sa nemôžu nakaziť vtáčou chrípkou, budú potrebné ďalšie úpravy génov. Vedci vyšľachtili kurčatá pomocou techník úpravy génov s cieľom zmeniť časť DNA zodpovednú za produkciu proteínu ANP32A. Počas infekcie používajú vírusy chrípky túto bielkovinovú molekulu na replikáciu. Keď boli kurčatá s upraveným génom vystavené bežnej dávke kmeňa vtáčej chrípky H9N2-UDL, deväť z desiatich vtákov zostalo nenakazených a nedošlo k ich rozšíreniu na iné kurčatá.
Výskumný tím potom vystavil génmi upravené vtáky umelo vysokej dávke vírusu. Po vystavení vyššej dávke sa nakazilo päť z desiatich vtákov. Avšak aj pri tých vtákoch, ktoré boli infikované génovou úpravou, bolo množstvo vírusu, ktoré sa v nich našlo, nižšie ako množstvo, ktoré sa zvyčajne vyskytuje pri infekcii pri kurčatách bez génovej úpravy. Génová úprava tiež pomohla obmedziť ďalšie šírenie vírusu len na jedno zo štyroch kurčiat bez génovej úpravy umiestnených v tom istom inkubátore, pričom nedošlo k prenosu na iné kurčatá s génovou úpravou.
Vírus bol schopný získať určitú úroveň prieniku v infikovaných vtákoch, pretože si našiel dva ďalšie proteíny, ktoré mu pomáhali pri replikácii. Z tohto dôvodu podľa výskumného tímu úprava génu ANP32A sama osebe neposkytuje dostatočnú ochranu na použitie pri produkcii kurčiat.
Tím tiež vykonal testy na laboratórne vypestovaných kuracích bunkách s cieľom upraviť ďalšie úseky DNA, ktoré produkovali ANP32A, ako aj ďalšie dva proteíny, ktoré vírus používal. Keď sa to urobilo, rast vírusu v laboratórnych bunkových kultúrach bol úspešne zablokovaný v bunkách s tromi upravenými génmi. Ďalším krokom bude podľa vedcov pokus o vývoj kurčiat s úpravami všetkých troch génov.
Hlavný riešiteľ štúdie, profesor Mike McGrew z Edinburskej univerzity, k výskumu uviedol: „V rámci výskumu sa podarilo dosiahnuť nasledovné výsledky: Vtáčia chrípka je veľkou hrozbou pre populácie vtákov. Očkovanie proti tomuto vírusu predstavuje množstvo výziev, pričom s nasadením vakcíny sú spojené významné praktické a finančné problémy. Úprava génov ponúka sľubnú cestu k trvalej odolnosti voči chorobe, ktorá by sa mohla prenášať z generácie na generáciu, chrániť hydinu a znižovať riziká pre ľudí a voľne žijúce vtáky. Naša práca ukazuje, že na zastavenie šírenia vtáčej chrípky pri kurčatách bude potrebných niekoľko súbežných genetických zmien.“
Prof. Wendy Barclayová z Imperial College London uviedla: „Hoci ešte nemáme dokonalú kombináciu úprav génov, aby sme mohli tento prístup zaviesť do praxe, výsledky nám veľa povedali o tom, ako funguje vírus chrípky vo vnútri infikovanej bunky a ako spomaliť jeho replikáciu.“
Z Agriland preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Charles O'Donnell, Agriland
