tatra banka

tatra banka agrofinancovanie

tatra banka agrofinancovanie

Nedela 08.septembra 2024, meniny má Miriama, zajtra Martina

Chovajú takmer magický počet holštajnských dojníc (332). V posledných rokoch patria medzi najlepších chovateľov tohto plemena u nás. Vlani dosiahli ich prvôstky historický zápis do rebríčka. V polovici marca sme sa vybrali do obce Abrahám, kde nás po tamojšom družstve sprevádzali predseda družstva Ing. Marcel Kollár a hlavný zootechnik pán Michal Sulír.

Na počiatku bola tabuľka z prezentácie vedúceho Strediska východ Plemenárskych služieb SR Ing. Maroša Spišáka na februárovom odbornom seminári v Gregorovciach, v ktorej bolo uvedené, že „najlepšiu maštaľ prvôstok“ za rok 2022 majú v okrese Galanta, konkrétne v stredisku Hoste, patriacom  POD Abrahám. Keďže sme výsledky tohto chovu sledovali už nejaký ten piatok, rozhodli sme sa, že práve táto udalosť by mohla byť impulzom pre našu návštevu obce, ktorá sa nachádza na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny.

Chov holštajnského plemena má v podniku štvrťstoročnú tradíciu. Predtým sa tu, ako to bolo dovtedy bežné, chovali dojnice slovenského strakatého plemena. V stredisku Hoste mali v tom čase relatívne nové maštale s voľným ustajnením. S jeho výstavbou sa začalo ešte začiatkom 80. rokov a posledné objekty tu boli dokončené v polovici 90. rokov 20. storočia. To, čo sa vtedy ukázalo ako výhoda, však už dnes celkom neplatí a aj napriek dvojnásobnej úprave objektov by bolo vhodnejšie investovať do výstavby nových objektov. O to cennejšie sú výsledky, ktoré v tých objektoch dosahujú tamojší chovatelia. V posledných 3 kontrolných rokoch dosiahli ich dojnice úžitkovosť vyššiu ako 12 000 kg mlieka (naposledy 12 453 kg) a v predchádzajúcich 2 rokoch mali „priemerku“ vyššiu ako 10 000 kg mlieka. Mimochodom, hranicu priemernej produkcie mlieka za laktáciu 9 000 kg prekonali po prvýkrát už v kontrolnom roku 2005/2006.

Dve základné príčiny úspechu

Ing. Kollár na otázku čo vidí za vlaňajším prvenstvom tamojších prvôstok v rebríčku podľa produkcie povedal len 5 slov – prechod na dojenie 3-krát denne. To sa podarilo pánovi Sulírovi presadiť tesne pred prepuknutím pandémie COVIDu-19. Jedným z rozhodujúcich argumentov pri presviedčaní podriadených bol jednoduchá postupnosť: Dojenie 3-krát denne = viac mlieka = viac peňazí na výplatnej páske. Na druhej strane však treba povedať, že za ten čas čo pracuje vo svojej funkcii sa vymenil prakticky celý kolektív pracovníkov dojárne. Zamestnanci (zväčša ide o mladých ľudí, ktorí stáli za úspešným prechodom na dojenie 3-krát denne) pochádzajú zväčša z blízkeho okolia, jedinou výnimkou je manželský pár zo srbskej Vojvodiny. Ten spočiatku využíval 2-izbový služobný byt v stredisku Hoste, neskôr si kúpil v dedine rodinný dom. Družstvo má okrem tohto k dispozícii pre dočasné ubytovanie aj 2 samostatné izby. Dostatok zamestnancov je podľa slov pána Sulíra relatívna vec: Ich dnešný „prebytok“ sa môže pokojne o 2 týždne zmeniť na nedostatok.

Druhým dôležitým faktorom je kvalita objemových krmív. Tá je v posledných rokoch na veľmi vysokej úrovni (výnimkou bol pochopiteľne, rok 2022). O ich kvalite svedčí aj podiel zložiek mlieka (3,3-3,4 % bielkovín a 4 a viac % tuku). Medzi krmovinami jednoznačne dominujú kukurica na siláž a lucerna (140-150 ha, resp. 105 ha). Vlani zasiali na skúšku aj raž určenú na produkciu siláže (30 ha). Ako následná plodina je plánovaný zrnový cirok. Vlaňajšok, ktorý bol pre krmoviny väčšinou kritický, bol pre lucernu, paradoxne, rekordný. Ako nám povedal Ing. Kollár, v podniku ešte nikdy nezaznamenali 6 kosieb lucerny za rok. Dôvodom je fakt, že jej porasty boli pod závlahou. Pod závlahou budú tento rok aj porasty raže na siláž. Celkovo sa však vlani nepodarilo dorobiť dostatok konzervovaných krmív, takže bude nutné dokúpiť krmivá pre odchov jalovíc a výkrm býkov. Len pre doplnenie uvádzame, že podnik má okrem klasickej rastlinnej výroby aj „špeciálku“, súčasťou ktorej je pestovanie cibule, zemiakov a viniča. Plody z vinice v podobe vína predávajú napriamo konečným spotrebiteľom.

 

Marián Dukes, Slovenský CHOV

Snímky: autor a archív POD Abrahám

Celý článok nájdete v aprílovom vydaní Slovenského CHOVU na s.4-6.

Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov