Všetci sme už počuli o emisiách skleníkových plynov a o tom, ako nebezpečne môžu prispieť k zmene klímy. Musíme si uvedomiť potrebu a naliehavosť znížiť túto hrozbu pre jedinečný ekosystém a biodiverzitu našej planéty. Naše každodenné rozhodnutia a činy ako jednotlivcov viac či menej ovplyvňujú aj Zem. Vysoké emisie a koncentrácie skleníkových plynov (oxid uhličitý – CO2 a metán – CH4) a škodlivých plynov (amoniak – NH3) v ovzduší súvisí s ľudskou činnosťou.
Vzdušný amoniak sa považuje za hrozbu, pretože ovplyvňuje bezprostredné okolie zdroja emisií. Nie je však skleníkovým plynom, takže priamo neovplyvňuje skleníkový efekt. Napriek snahám o zníženie emisií amoniaku v živočíšnej výrobe prostredníctvom hospodárenia na farmách, v odpadovom hospodárstve a optimalizácii kŕmnych dávok sú emisie stále príliš vysoké.
Tu vstupujú do hry fytogénne kŕmne prísady, ako sú saponíny (prírodné látky), účinné v boji proti emisiám. Určite ste už zažili saponíny v akcii vo svojom každodennom živote – či už v pene na pive, v šampóne, zubnej paste alebo, jednoducho, v mydlách. Je to kvôli ich povrchovo aktívnym vlastnostiam, ktoré z nich robia bežné penotvorné činidlá v priemysle. Saponíny vykazujú rôzne priaznivé biologické účinky ako moduláciu bachorovej mikroflóry a zlepšenie tráviacich procesov prežúvavcov. Hlavnou výhodou je redukcia emisií NH3, znižovanie znečistenia životného prostredia a tým aj ochrana zdravia zvierat a ľudí.
Nemenej rozmanitý je aj zoznam rastlín, z ktorých možno extrahovať saponíny. K hlavným zdrojom používaným nielen v priemysle, ale aj v medicíne, patrí napr. sója, špenát, cukrová repa, slnečnica, cícer, ovos, Quillaja saponaria (mydlová kôra), juka (Yucca schidigera), sladké drievko (druh Glycyrrhiza), ženšen (druh Panax), senovka grécka, lucerna siata, pagaštan konský, Saponophila, Gypsophila paniculata a sarsaparilla (druh Smilax) a, dokonca, aj morská hviezdica.
V literatúre bolo navrhnutých niekoľko spôsobov zníženia emisií amoniaku saponínmi v živočíšnej výrobe:
1. Inhibícia enzýmov podieľajúcich sa na degradácii kyseliny močovej a močoviny, najmä ureázy;
2. Priama väzba amoniaku;
3. Aktivita znižujúca proteolýzu bakteriálneho proteínu prvokmi, čo je dôležité najmä pri prežúvavcoch.
Tento príspevok bol vytvorený s pomocou projektov APVV-0632-10, APVV-15-0060 a Operačného programu č.313011W112
Ing. Andrea Mrekajová, PhD., NPPC - VÚŽV Nitra
Celý text nájdete v marcovom vydaní Slovenského CHOVu na s.9.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Snímka: https://antropocene.it/
