Ladislav Kosztyu začínal pracovať v školstve, na strednej poľnohospodárskej škole ako majster odborného výcviku. Keď po nežnej revolúcii oznámil rodičom úmysel podnikania v poľnohospodárstve, obaja len krútili hlavami. Postupne však spolu s bratom Štefanom vybudoval prosperujúci rodinný podnik, ktorý bol za minulý rok 2022 vyhodnotený ako najlepší v kategórii SHR v rámci celého Slovenska.
Starosta v obci Bačka
Popri práci poľnohospodára stíhal Ladislav Kosztyu až do vlaňajška zastávať aj pozíciu starostu v domovskej obci Bačka, nepretržite 12 rokov. Jeho pracovný deň tak väčšinou začínal skoro ráno a končil po 15-16 hodinách neskoro v noci. V súčasnosti sa tento veľmi pracovitý človek venuje naplno poľnohospodárstvu, no pracovná doba sa mu až tak veľmi nezmenila.
Keď spomenieme názov Bačka, mnohí asi budú potrebovať nápovedu. Ide o obec so 650 obyvateľmi, na dohľad od Čiernej nad Tisou a kúsok od juhovýchodného cípu Slovenska. Nejde o žiadnu poľnohospodársku perifériu, práve naopak. Pohľad na tunajšie pekne obrobené polia našepkáva, že sme v oblasti dobrých gazdov. Jedným z nich je SHR Ladislav Kosztyu, spolu s rodinou a zamestnancami obhospodarujúci pôdu v blízkom okolí Bačky.
Začiatky pri zelenine
Prvé kontakty s pestovaním plodín získaval pán Kosztyu ešte spolu s rodičmi pri pestovaní skorých zemiakov a rôznej zeleniny. „Dopestované zemiaky a karfiol sme následne chodili predávať na trhovisko do severnejších častí Slovenska. Bolo to ešte v období socializmu. Obaja rodičia pracovali v školstve, pestovaniu sa tak venovali vo voľnom čase po práci,“ spomína na detstvo Ladislav Kosztyu.
Náročných, ale aj úspešných 30 rokov
Minulý rok si Ladislav Kosztyu pripomenul okrúhle 30. výročie od začiatku svojho pôsobenia v poľnohospodárstve. „Začínali sme spolu s mladším bratom Štefanom, ktorý bohužiaľ zomrel pred piatimi rokmi, mal len 53 rokov. Začínali sme takmer od nuly, presnejšie na 5 hektároch pôdy po starých rodičoch. Po krachu miestneho družstva sme odkúpili časť hospodárskeho dvora a postupne svojpomocne opravovali zdevastované a rozkradnuté objekty. Všetky zarobené peniaze sme investovali naspäť do hospodárstva. Súbežne si aj prenajímali a kupovali ďalšiu pôdu od ľudí, až nám celková výmera narástla na súčasných 680 hektárov výlučne ornej pôdy,“ opisuje svoje začiatky Ladislav Kosztyu a ďalej dodáva: „Spočiatku nebola mojim nápadom pracovať v poľnohospodárstve nadšená hlavne mama. Názor zmenila až po asi desiatich rokoch, po prvých úspechoch. Spočiatku sme vedeli zarobiť na pestovaní skorých zemiakov, oveľa lepšie ako dnes na pšenici. So zemiakmi sme museli skončiť po rozšírení lacných dovozov z južanských krajín, napríklad Grécka.“
Pomáha syn aj dcéra
Na rodinnom gazdovstve vypomáhajú aj dcéra a syn, pracujúci v školstve. Po vyučovaní tak prichádza ešte k otcovi a podieľa sa najmä na spracovaní administratívy. Ani v tomto smere sa nemôžu sťažovať na nedostatok práce v poslednom období, ďalšie povinnosti im pribudli v súvislosti s ekoschémami. „V chotári sme museli rozdeliť polia až 15 biopásmi, pretože značná časť našich pozemkov zasahuje do chráneného vtáčieho územia. Celé ekoschémy neboli veľmi domyslené. Na neprodukčných plochách sa u nás napríklad enormne šíri ambrózia, veľmi ťažko likvidovateľná invázna burina. Keď sme mohli konečne vstúpiť na tieto plochy, rastliny ambrózie mali už vyše dvoch metrov,“ uvádza negatívny následok biopásov Ladislav Kosztyu.
Celý článok, vrátane zaujímavých výsledkov z poslednej pestovateľskej sezóny, nájdete v októbrovom čísle časopisu AGROMAGAZÍN.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Štefan Ščecina, AGROMAGAZÍN
Na hlavnej snímke: Predaj tohtoročnej úrody Ladislav Kosztyu dohodol s odberateľom ešte skôr pred žatvou, čo sa neskôr ukázalo ako dobré rozhodnutie.
Na mieste bývalej maštale už čoskoro postavia nové skladovacie priestory.
V sklade zostalo len obilie na osivo.
Do strojového parku patria aj dva vlastné kombajny.
