Poľnohospodárske obchodné družstvo Vechec môžeme smelo zaradiť medzi prosperujúce podniky, a nehovoríme len o posledných rokoch, ale opisujeme dlhodobú prácu tunajších ľudí. Chotár podniku sa rozprestiera od okresného mesta Vranov nad Topľou až po Slanské vrchy, od úrodných pôd po veľmi neúrodné s minimálnou vrstvou nekvalitnej ornice.
Spokojní zamestnanci = základ úspechu
Ľudia vo Vechci neustále hľadajú možnosti ako zlepšovať výsledky hospodárenia. Nedávno napríklad inštalovali na strechu jednej budovy fotovoltické panely, ktorými dokážu pokryť celú spotrebu elektrickej energie počas dňa. Manažment podniku si taktiež veľmi dobre uvedomuje, že základom úspešného podnikania sú spokojní zamestnanci, preto každoročne zvyšujú mzdy. Dokonca v uplynulom roku, poznačenom vysokou infláciou, to bolo aj vyše 10 percent.
Počasie neprialo žatve
Pri téme tohtoročnej žatvy sa predseda Marián Bindas zamyslí: „Na tak problematickú žatvu, neustále predlžovanú nepriaznivým počasím, si u nás ani nepamätáme. Skončili sme 19. augusta, pričom celú výmeru pšenice a jarného jačmeňa sme kosili až v posledných dvoch týždňoch. Tradíciou bývajú dožinky v závere júla, výnimočne začiatkom augusta.“ Žatvu pritom odštartovali na prelome júna a júla zberom tráv na osivo a ozimného jačmeňa. Osivo tráv množia pre známu českú firmu DLF, ktorá ho potom ďalej ponúka v mnohých európskych krajinách.
Ekonomika pri pšenici aktuálne nevychádza
„Trávy na osivo pestujeme na takmer 100 ha, na našich najhorších pôdach, kde by pestovanie pšenice alebo repky nemalo žiadny zmysel. Najmä prvým rokom zaznamenávame dobré úrody a tržby okolo 1000 eur pri nízkych nákladoch. V súčasnosti je to tak porovnateľné s pšenicou, kde sa aktuálne výkupné ceny pohybujú len okolo 140 eur za tonu, ale pri neporovnateľne vyšších nákladoch,“ porovnáva ekonomiku pestovania Marián Bindas. Len poznamenáme, že vo Vechci sme boli na návštevu v závere augusta.
Tento rok sprevádza poľnohospodárov nízky záujem o pšenicu na trhu, nehovoriac o výkupných cenách. Tento problém ešte viac pociťuje východ Slovenska.
Jarný jačmeň už na jeseň
Úrodou potešil ozimný jačmeň, pestovaný na výmere 47 ha. Stihli ho pozbierať ešte pred príchodom daždivého počasia s úrodou v priemere po 7,23 t/ha. Viac sklamal jarný jačmeň. „U nás zvykneme pestovať jarný jačmeň na približne 100 ha. Aj skúsenosť z posledného ročníka ukazuje na nutnosť sejby už na jeseň. Naposledy sme takto zasiali štvrtinu plochy. Pri takto zasiatych porastoch bola úroda 7,6 t/ha, ale celkový priemer 4,2 t/ha ovplyvnila veľmi nízka úroda variantu s jarnou sejbou,“ potvrdzuje Marián Bindas trend v jesennom zakladaní jarného jačmeňa.
Najviac zastúpenou plodinou na miestnych poliach býva tradične pšenica. Tvrdú pšenicu pestovali na 80 ha s úrodou 6,1 t/ha a mäkkú pšenicu na 418 ha s úrodou 8,2 t/ha. Celá produkcia má kŕmne parametre kvality, vrátane tvrdej pšenice. Podmienky v čase zberu naznačujú, že tunajší región veľmi nepraje tvrdej pšenici, preto od jej pestovania v budúcnosti pravdepodobne ustúpia.
Hrach na osivo
Naopak plánujú navýšiť výmeru jarného hrachu, v poslednej sezóne zberaného zo 65 ha s úrodou 2,8 t/ha. Hrach pestujú na osivo pre maďarskú firmu. Na jeseň zberané plodiny doteraz na osivo nepestovali, premiérovo tento rok skúšajú kukuricu.
Výmera ciroku narastá
Na 200 pestovali vo Vechci v uplynulom ročníku repku, s výbornou úrodou 4,3 t/ha. Napriek veľkým rozdielom v kvalite pôd naprieč chotárom, vzorne dodržiavajú osevný postup. Preto aj zaznamenávajú značné rozdiely na jednotlivých parcelách. Na tých najhorších pôdach striedajú trávy na osivo s cirokom a horčicou. Celkovo majú v osevnom postupe zaradených 10 až 12 plodín. „Zrnový cirok sme mali vlani na 50 ha ploche, v tomto roku sme osev zvýšili už na 80 ha. Zaujímavou je pri tejto plodine aj realizačná cena,“ hovorí Marián Bindas o ciroku, ktorý pestujú štvrtý rok.
Nová technika
Aké investície plánujú v najbližšom čase do techniky? „Chceme kúpiť bezorebnú sejačku, teleskopický manipulátor, väčší traktorový príves, techniku na zber krmovín, mulčovače,“ hovorí o najbližších plánoch Marián Bindas. Minimalizačné obrábanie pôdy chcú využívať viac v nasledujúcom období, vrátane medziplodín.
Vzorná spolupráca
Do štruktúry POD Vechec ešte nedávno patril aj chov dojníc. Ten neskončil, len v ňom ďalej pokračuje iná firma, s ktorou družstvo vzorne spolupracuje dodávaním krmovín a na oplátku získava cenný zdroj výživy pôdy – maštaľný hnoj.
Vo Vechci neustále hľadajú možnosti ako efektívnejšie hospodáriť. Výborným príkladom je nedávna investícia do fotovoltických panelov.
Aký zmysel majú biopásy?
Na družstve zostal naďalej výkrm a chov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Aká bude budúcnosť napovie aj podpora zo strany štátu. Tá sa žiaľ aktuálne viac spája s biopásmi, ktoré prinášajú aj niektoré vážne negatíva na polia. Napríklad rozvoj inváznych druhov burín. Tie potom musia poľnohospodári namáhavo chemicky likvidovať. Potom nech sa každý zamyslí nad tým, či je toto žiadaným výsledkom ekologických opatrení v poľnohospodárstve?
Štefan Ščecina
AGROMAGAZÍN
Na hlavnej snímke: Predseda POD Vechec Marián Bindas (v strede) sa môže spoľahnúť aj na šikovných zamestnancov Kuklišin Ján (vľavo) a Čandík Peter (vpravo).
